Oltár Navštívenia Panny Márie, resp. jeho časti pochádzajú pravdepodobne z Kaplnky sv. Michala.
Oltárna archa spočíva na pomerne masívnej predele. Jej stredobodom je polpostava Krista pred hrobom po stranách s Bolestnou Pannou Máriou a sv. Jánom Evanjelistom – ide teda o skupinu typu imago pietatis. Za Ježišom vidieť ešte nástroje umučenia (arma Christi): kríž, kopiju, tyč so špongiou, bič a rutu. Skupinu po stranách uzatvárajú polpostavy sv. Margity s drakom vpravo a archanjela sv. Michala s váhami v ruke vľavo. Kristus, Panna Mária i sv. Margita svoje pohľady intenzívne upierajú na diváka, sv. Michal a sv. Ján akoby len trnulo pózovali maliarovi. Pritom aj táto absencia vzájomnej komunikácie aktérov len ukazuje, že skupina bola zostavená aditívne, zrejme s pomocou rozličných grafických listov. Kým pri rozsiahlejších oltárnych prácach ateliéru narážame na problém deľby práce medzi jednotlivých maliarov, v prípade košickej predely prakticky niet pochýb o tom, že jej autorom bol sám Majster z Okoličného. Nielen všetky tváre protagonistov, ale tiež jemná modelácia rúch, gestá a subtílne detaily patria k tomu najkvalitnejšiemu, čo sa z tvorby jeho dielne dodnes zachovalo. Starostlivo modelované inkarnáty Krista i Márie majú tie najtesnejšie paralely priamo na tabuliach oltára z Okoličného; aj motív knižky v typickej žltej vreckovej väzbe v ruke sv. Jána (nem .Beutelbuch) nájdeme na tabuli Ukrižovania z okoličnianskeho súboru. Sviatočná strana Oltára Navštívenia Panny Márie pozostáva zo štyroch mariánskych výjavov: vľavo dolu Zvestovanie, vpravo dolu Narodenie; vľavo hore Klaňanie troch kráľov. Cyklus končí vpravo hore Útekom do Egypta. Všetky tabule boli pôvodne korunované ažúrovými clonami, z ktorých sa nič nezachovalo. Ich niekdajšiu prítomnosť dokazujú nečlenené tmavomodré plochy maľby nad zlátením. Fajt (2003) predpokladá, že poradie jednotlivých obrazov v minulosti z dôvodu rôznych poškodení oltára pozmenili, kvôli čomu tabule vybrali z rámov, resp. celé orámovanie v 19. storočí vytvorili nanovo. Výskum pri ostatnom reštaurovaní síce potvrdil manipulácie s rámami krídiel v 19. i 20. storočí, avšak doslova pre výmenu poradia dosiek chýbajú presvedčivejšie dôkazy a napokon i motivácia.
Plošne veľkorysé brokátovanie na každej tabuli opakuje zakaždým rovnaký motív slnečnicových kvetov medzi okrúhlymi úponkami. Iba Zvestovanie sa odohráva pred sivým parapetom, do zvyšných troch scén sa maliarom dokonca podarilo zakomponovať nápadné segmenty krajinného pozadia. V porovnaní s analogickým cyklom v Spišskej Kapitule, repertoár motívov je tu o niečo jednoduchší, výjav kapitulského Navštívenia alternuje v Košiciach Útek do Egypta. Rovnako ako starší kapitulský ateliér, aj neskorý Majster z Okoličného hojne využíva jednotlivé figurálne motívy z grafických predlôh: tak napr. aj Narodenie Ježiša je kompozične inšpirované medirytinou Majstra E.S. (L 19), Útek do Egypta zase zjednodušuje slávny list Martina Schongauera. Z grafiky poslednej tretiny 15. storočia pochádzajú nielen dominantné architektonické akcenty (Narodenie, Klaňanie troch kráľov), ale aj drobné stavby roztrúsené po krajine v pozadí. Ešte väčšmi sa tieto inšpirácie prejavia na zatvorených krídlach so svätcami a sväticami. Panna Mária je vizuálnou konštantou – tak typom dievčenskej tváre, ako aj kontinuitou kostýmu (červené šaty – modrý plášť, biele rúško na hlave). Jej je venovaná taktiež najväčšia pozornosť, mužské tváre – hoci aj so snahou o diferenciáciu – zďaleka nedosahujú taký stupeň prepracovanosti ako tvár(e) Bohorodičky. Delenie rúk podľa jednotlivých obrazov, ako ho navrhol Fajt, nie je podľa mňa nevyhnutné. Je síce pochopiteľné, že na tabuliach pracovalo súčasne viacero maliarov a pozlacovačov, no maľby ponúkajú dostatok odlišujúcich detailov iba v cezúre sviatočná vs. pôstna strana krídiel, menej už v rámci mariánskeho cyklu samotného.
Dušan Buran ●
Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)
