Hoci Nemecko určovalo Slovensku program vo všetkých oblastiach, mnohé veci sa diali i napriek jeho vôli – či už na báze prirodzeného chodu vecí (vývoj umenia a kultúry sa totiž nedá naoktrojovať), alebo na báze vzdoru. Vo svojej podstate malo totiž Slovensko, krajina s čerstvo „vyronenou“ národnou suverenitou, určovaná tradičným kresťanským rámcom a rurálnou mentalitou, vzhľadom na aktuálnu nemeckú kultúrnu referenciu značne vzdialený, v mnohých ohľadoch vyslovene protikladný „vnútorný“ program.
Kým sa bližšie sústredíme na vzťah propagandy a výtvarného umenia, resp. na obraz usmernenej prevádzky umenia, venujme pozornosť samotnej propagande, niektorým jej základným motívom – predovšetkým obrazu nepriateľa. Hoci obrazy (skôr fikcie) svojich nepriateľov slovenský štát v zásade preberal od nacistického Nemecka, nešlo o pasívny, ale celkom príčinlivý transfer, na ktorom participovali domáci propagandisti a domáci výtvarníci. Propagandistické plagáty a brožúry, karikatúry v humoristickom časopise Kocúr či v Ľudových novinách – pri niektorých z nich nám dnes doslova beží mráz po chrbte – boli väčšinou home made. Rovnako ako boli (a sú) „naše“ aj ich indoktrinačné dôsledky.
Mentálne škody, ktoré ľudácka propaganda narobila v hlavách „starých Slovákov“, sú dodnes hmatateľné, preto je tak dôležité znovu a znovu pripomínať túto obraznosť. Najvýraznejším a najfrekventovanejším obrazom nepriateľa, ktorý v tom období prestupuje celý propagandistický ikonografický komplex a je akýmsi jeho svorníkom je tzv. večný Žid. Paranoidná predstava o židovskom spiknutí a jeho plánoch ovládnuť svet, akási abstrakcia omnipotentného svetového židovstva je konceptom v skutočnosti starším ako Hitler. Ten si ho v podstate privlastnil a použil ako alibi k vlastným imperiálnym ambíciám. Na princípe „zlodej kričí chyťte zlodeja“, pod dymovou clonou „civilizačného“ boja proti židoboľševizmu a židokapitalizmu v podstate (aj na báze propagandy!) ovládol takmer celú Európu, podsúvajúc svoj koncept židovskej hrozby jej obyvateľom. A tí jej uverili...
Petra Hanáková ●
Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)