Alegória víťazstva Leopolda I. nad Osmanmi

Napriek mimoriadnym rozmerom i maliarskemu „outfitu“ ide o grafiku. Predstavuje alegorický portrét cisára Leopolda, ktorému bola téza ako patrónovi venovaná. Študentom bol uhorský aristokrat, barón Ladislav Suňog (Szunyogh) z Budatína, ktorý bol v matrikách Viedenskej univerzity zapísaný v rokoch 1691 a 1692. V roku 1694 skladal verejnú skúšku z logiky a pri tej príležitosti vznikla univerzitná téza venovaná následníkovi trónu Jozefovi I.

Keď o rok neskôr skladal záverečnú skúšku z filozofie, dal vytvoriť desaťkrát (!) väčšiu tézu venovanú panovníkovi. Rozmer nezaprel kvalitu, predlohu vytvoril nizozemský maliar, ktorý krátko predtým prišiel z viacročného pobytu v Ríme a rýchlo sa stal dvorným umelcom.

Leopold je zobrazený v brnení, maršalskou palicou ukazuje dole na skláňajúcu sa postavu porazeného Osmana pri jeho nohách. Bohatý alegorický aparát prezentuje Leopolda ako zbožného a spravodlivého, ale aj horlivého obrancu kresťanskej viery a víťaza nad dedičným nepriateľom.

Obsah navyše približujú viaceré nápisy, pričom hlavné motto v nápisovej páske, ktorú drží v zobáku cisársky orol, predstavuje citát zo žalmu 126: „Neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.“

Panovníka, známeho svojou opatrnosťou, obligátne idealizuje, keď vyzdvihuje jeho nebojácnosť, opierajúcu sa o istotu vo viere, ale aj o silu zbraní, ktoré môžu byť „posledným argumentom kráľa“. Dielo tak svedčí o ambíciách mladého aristokrata, ktorý bol napokon v roku 1712 povýšený do grófskeho stavu.

Martin Čičo ● Sprievodca k výstave Plody Sváru: Obraz osmanskej prítomnosti, SNG 2024.