Opona (parochet) Pohrebného bratstva v Prešporku

V zbierke Židovského múzea v Prahe sa od roku 1951 nachádza opona na svätostánok v synagóge (hebr. parochet) s dedikačným nápisom, ktorý ju jasne identifikuje ako majetok Pohrebného bratstva (hebr. Chevra kadiša) z mesta Prešporok, dnešnej Bratislavy. Pochádza z roku 5471 židovského lunárno-slnečného kalendára, čo zodpovedá gregoriánskym rokom 1710 – 1711.

V jej centrálne umiestnenom ozdobnom poli nachádzame tradičné osmanské motívy ako tulipán, list saz, polmesiac, rozety a palmety. Ide o jediný známy príklad sekundárneho použitia osmanskej výšivky na židovskom obradnom predmete z nášho územia.

Pôvodne išlo o časť čabraky, prikrývky na kone, pre ktorej výzdobu je charakteristická výšivka cez podklad kovovou niťou na zamate, ktorá bývala z rubovej strany spevnená ľanovým alebo bavlneným plátnom.

Vďaka jej obdĺžnikovému tvaru sa v rámci sekundárneho použitia viac hodila ako prikrývka antependií v katolíckych chrámoch či v kontexte slovenských zbierok ako prikrývka na rakvu sv. Jána Almužníka. Aj napriek tomu ju nachádzame na ďalších dvoch pražských synagogálnych oponách z 18. storočia.

Druhotné použitie osmanských výšiviek a tkanín bolo časté aj na judaikách v bývalej Haliči, oblasti dnešného juhovýchodného Poľska a západnej Ukrajiny. Predpokladá sa, že na trh s luxusnými komoditami sa vo väčšej miere dostali po víťaznej bitke pri Viedni v roku 1683.

Jana Švantnerová ● Sprievodca k výstave Plody Sváru: Obraz osmanskej prítomnosti, SNG 2024.