Výstava diela Mikuláša Galandu

Dôležitou súčasťou plagátovej tvorby medzivojnového obdobia, predovšetkým v jej z funkcionalizmu vychádzajúcej produkcii, bola typografia. U nás túto polohu reprezentuje najmä dielo Zdenka Rossmanna, ktorý pracoval len s kompozíciou písma na čistej bielej ploche. V našom prostredí však bola oveľa silnejšia tradícia tzv. obrazového plagátu, maliarskeho či kresleného, ktorá dominovala v tvorbe autorov ešte aj v 50. rokoch.

Alojz Riškovič bol prvým autorom, ktorý výrazne zasiahol do hegemónie toho privilegovaného typu plagátu a vniesol do tvorby grafického dizajnu progresívnu zmenu. Nadviazal na tradíciu medzivojnovej funkcionalistickej typografie, ale zároveň aj na nový, tzv. internacionálny štýl, ktorý ovládal výlepné plochy v Európe, najmä zásluhou švajčiarskej typografickej školy.

Plagát k výstave Mikuláša Galandu pracuje na jednej strane s aktuálnymi typografickými trendmi, ale na druhej strane tým, že vo farebnosti použil citáciu dvoch ružových odtieňov, významovo spojil plagát s Galandovými Ružovými madonami. Riškovičov prínos spočíva v tom, že obrátil pozornosť slovenských dizajnérov na možnosti typografie ako hlavného výrazového prostriedku.

Jeho vplyv sa prejavil aj v súdobej tvorbe Čestmíra Pechra, ktorý v krátkom čase vytvoril niekoľko pozoruhodných typografických plagátov. V 80. rokoch sa typografia stala najtypickejším prvkom celej tvorby ďalšieho významného grafického dizajnéra Vladislava Rostoku. V Rostokovych plagátoch sa stala typografia už nielen nositeľom informácie, ale i spolutvorcom významu. Podobne ako transformoval Riškovič narativitu farby do svojej plagátovej tvorby, kde sa stala súčasťou obrazovej kompozície a zároveň umožnila ďalšie vrstvenie významov, Rostoka spojil typografiou význam textu a obrazu.
 

Dagmar Poláčková ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.