Deti na sídlisku. Petržalka

Novú Petržalku začal Bartoš systematicky fotografovať v druhej polovici osemdesiatych rokov a pokračuje v tom až do súčasnosti. Kontúry jeho najväčšieho a dodnes neuzavretého dokumentaristického projektu sa však vynárali iba pozvoľna. Začal prácou na dvoch témach – jednou z nich bol vlastne petržalský variant
Fragmentov civilizácie a druhou boli Deti na sídlisku.

Mohutné bloky domov niekde stáli na výrazných betónových terasách, pod ktorými boli priestory pre garáže, prístupy k skladom, pivniciam a podobne. Neboli zatarasené autami ako dnes, väčšinou boli ešte prázdne.Na architektonických detailoch zachytených fotografom vidno, že iba nedávno postavené obytné bloky už nesú známky schátrania a neumelých živelných zásahov do ich štruktúry.

Napriek tomu terasy obytných blokov a ich bezprostredné okolie poskytovali priestor na detské hry – napokon iný takmer ani nebol, detských ihrísk v pomere na taký veľký počet obyvateľov bolo málo. Betónové terasy sa premenili na improvizované ihriská pre pozemný hokej, na ktorých sa preháňali deti s neštandardným výstrojom, s tým, čo sa dalo zohnať. Fotograf sa vrátil k téme detského sveta po vyše dvadsiatich rokoch v úplne inom prostredí a čase. Deti väčšinou reagujú na jeho prítomnosť, komunikujú s ním, pózujú s minimom rekvizít podľa vlastnej vôle. Vznikla tak opäť séria okamžitých portrétov, snímaných z bezprostrednej blízkosti. Sú prosté, autor si takmer ničím nepomáha, ale zároveň očarujúce, svedčia o jeho porozumení pre detský svet.

Aurel Hrabušický ● Juraj Bartoš. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2009.