Petržalka

Možno práve newyorská skúsenosť podporila v Bartošovi chuť vyhľadávať paradoxné vizuálne polia a protirečivé odkazy súdobej civilizácie aj doma, v Bratislave a inde na Slovensku. Prvý z jeho ťažiskových dokumentárnych projektov kryštalizoval iba pozvoľna, po nasťahovaní sa jeho rodiny do najväčšieho panelového sídliska na Slovensku – bratislavskej Petržalky. V tom čase ešte dožívala stará Petržalka, bratislavské predmestie s vidieckou atmosférou a fotograf mal možnosť sledovať, ako v duchu dobových hesiel „staré ustupuje novému“. 

Čím viac pribúdalo megalomanských domových blokov, ktoré niekedy vytvárali až nepriepustné hradby zacláňajúce obzor, tým viac sa strácali skromné, zväčša prízemné domy pôvodnej Petržalky. Bartoš zachytil ešte zanedbané domy, opustené predajne, postupne sa meniace na ruiny. Zanikajúca jedinečnosť a farebnosť (autor tu výnimočne využíva aj farebné snímky) hoci aj v skromnom formáte, tvorila účinný vizuálny kontrast voči hrozivo sa týčiacim „strojom na bývanie“.

Aurel Hrabušický ● Juraj Bartoš. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2009.