Pokusy s dvoma negatívmi

Irena Blühová je známa predovšetkým ako predstaviteľka medzivojnovej sociálnokritickej fotografie na Slovensku. Menej sa už vie, že počas štúdia na Bauhause v Dessau v rokoch 1931 až 1932 vytvorila niekoľko diel, ktoré patria medzi zriedkavé ukážky avantgardných experimentov v slovenskej fotografii. Bauhaus bol umeleckou školou, známou po celej Európe tým, že sa odlišoval od klasických výtvarných akadémií. Školská výučba odstránila bariéry medzi umením a remeslom, výtvarnou a priemyselnou výrobou.

Keď Blühová prišla na Bauhaus, vybrala si oddelenie, v ktorom sa fotografia študovala spolu s typografiou a reklamnou tlačou. V budúcnosti totiž chcela pracovať ako fotografujúca publicistka. V archíve Bauhausu sa zachovali niektoré jej školské práce, napr. série fotografických kontaktov Experimenty s vyvolávacím procesom. Najzaujímavejšie sú ale dve verzie Pokusov s dvoma negatívmi nad sebou – jeden z nich sa nachádza v zbierke SNG. Ide o dvojportrét Ireny Blühovej a jej vtedajšieho životného partnera, výtvarníka Imricha Weinera-Kráľa, ktorý vznikol prekrytím dvoch samostatných negatívov.

Takéto simultánne portréty, ako ich nazýval László Moholy-Nagy, boli vo fotografii 20 – 30. rokov populárne a často ich využívali najmä Bauhäusleri – pedagógovia a študenti Bauhausu. Dvojportrét od Ireny Blühovej je pozoruhodný tým, že tváre majú protikladný výraz – Imrove ústa sú otvorené k „munchovskému“ výkriku, zatiaľ čo tvár Ireny zostáva nehybná. Možno to bola len čistá herná improvizácia, zaznamenaná fotoaparátom, možno tento dvojportrét odráža niečo z ich vzájomného vzťahu. V každom prípade pôsobí dosť záhadne a v slovenskej fotografii prvej polovice 20. storočia je celkom ojedinelým javom.
 

Aurel Hrabušický ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.