Zo súboru Repatrianti

Vojna nakoniec vstúpila aj do slovenských miest, do Bratislavy ešte pred samotnými bojmi. Na okraji mesta sa totiž nachádzala rafinéria Apollo a rafinérie bývali častým cieľom „teroristického“ bombardovania, ako hlásala režimistická propaganda. Na postihnuté miesta vyrážali aj fotoreportéri STK, aby zdokumentovali aké škody spôsobuje nášmu obyvateľstvu neľútostný nepriateľ. Horiacu Apolku a krátery po bombách zaznamenával i Viliam Malík, ktorý sa však nepodieľal na propagandistickej kampani. V roku 1945 naopak vytvoril rozsiahly a ojedinelý cyklus Repatrianti, ktorý v istom zmysle je fotografickým náprotivkom Majerníkových Utečencov a Vysťahovalcov. Krátko po skončení vojny totiž nastalo v Európe ďalšie sťahovanie národov – množstvo prepustených väzňov, zajatcov, skutočných vyhnancov a utečencov sa snažilo nájsť svoj domov – buď ten pôvodný, alebo nový. Povojnový kolaps v infraštruktúre spôsobil, že títo ľudia trávili celé týždne na cestách, prečkávali na vynútených zastávkach, prespávali na ulici. Malíkovi to zrejme pripomenulo námety z predvojnovej sociálnej fotografie – lenže predtým išlo o jednotlivcov, ale tentoraz sa to týkalo masy ľudí.

Aurel Hrabušický ● Katalóg k výstave Nové Slovensko (SNG, 2011) - str. 222