Štúdia. Ihlan

Poňatie tvorby ako estetického samoúčelu sa na Slovensku viac presadilo v modernej fotografii, a to napriek tomu, že ho vlastne pôvodne vyvolali úžitkové potreby či dokonca komerčné záujmy. Na Škole umeleckých remesiel v Bratislave sa zriadilo fotografické oddelenie, ktoré malo pripraviť študentov na praktické využitie fotografie – v reklame, žurnalistike, vo fotoateliéroch. Kvôli reklamnej fotografii bolo dôležité zvládnuť fotografickú transkripciu objemu telies a povrchov látok, ich textúr a štruktúr, a zároveň aj priestorových vzťahov jednotlivých objektov navzájom.

Jaromír Funke, ktorý viedol fotografické oddelenie ŠUR od založenia v roku 1931 až do roku 1935, preto zaviedol školské cvičenie Teleso v priestore. Ťažiskovým prvkom cvičení boli pravidelné stereometrické telesá, špeciálne pre tento účel vyrobené. Vďaka tomu vznikli aj kompozície, ktoré sú vzdialené svojmu pôvodnému úžitkovému účelu a naopak sú fotografickou demonštráciou estetického samoúčelu, sú do fotomédia prenesenými štúdiami svetelných a priestorových daností, ktorých vzájomné vzťahy určil samotný autor. Medzi Funkeho žiakmi v tomto smere najviac vynikol Miloš Dohnány, ktorého Kompozície svojou variabilitou a pestrou škálou vizuálnych riešení často presahujú pôvodný rámec školských úloh.

Dohnányho Portrét Vierky má aj alternatívny názov Kompozícia. Naznačuje sa tým, že ho treba vnímať nie iba ako portrét, ale ako autonómnu fotogenickú kompozíciu. Dohnány zvlášť v rokoch 1932 – 1934 vytvoril celý rad takýchto Kompozícií – mohli to byť štúdie materiálov, ich povrchov a textúr, zostavy predmetov elementárnych tvarov, prípadne zložitejšie predmetné zostavy – zátišia. Jeho Štúdia s ihlanom (1932 – 1933) je ukážkou vynaliezavého riešenia danej témy, v ktorom sa uplatní vizuálna pôsobivosť veľkoformátových sklených negatívov.

Aurel Hrabušický ● Katalóg k výstave Nové Slovensko (SNG, 2011) - str. 195 - 196