Príhoda na brehu jazera I.

Jana Želibská

datovanie:
miery: výška 27.6 cm, šírka 38.9 cm
výtvarný druh: fotografia
materiál: fotografický papier
béžová tenká lepenka
technika: čiernobiela fotografia
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Aurel Hrabušický
inventárne číslo: UP-DK 1816
tagy: pláž voda
zo súboru: Príhoda na brehu jazera I. - V. (1/5)
objednať reprodukciu

Jana Želibská sa už od počiatku profilovala ako autorka mimoriadne citlivo reflektujúca problémy intímneho sveta ženy. V tomto zmysle si vybudovala
výrazový aparát založený na jednoduchých elementárnych znakoch s metaforickými a symbolickými referenciami či už k prírodnej alebo spoločenskej realite. Do tohto jazyka pretransformovala aj tradičné rituálne prvky – najčastejšie založené na kontrapozícii mužského a ženského princípu.

Príkladom je Príhoda na brehu jazera zaznamenaná ako poetický dokument vzťahu muža a ženy prostredníctvom fotograficky zachytenej série piatich časových fáz. Realizovala ju v Čunove r. 1977 ako efemérnu akciu odkazujúcu svojimi formálnymi prostriedkami na lekciu body-artu a land-artu. 

Na prvej snímke rozoznávame v piesku na brehu jazera nakreslenú siluetu nahého ženského tela. Nie je to ten lascívny ženský akt ako na paneloch jej environmentu Možnosť odkrývania, hoci aj tu sú zvýraznené ženské sexuálne znaky – akoby šlo o transfer prevzatý z počmáraného múru. Akt je stvárnený civilne, jednoduchou líniou, spôsobom, akým zvykneme spontánne kresliť prstom do piesku. 

Na druhom zábere vchádza na scénu vrhnutý tieň muža, ktorého prítomnosť iba tušíme (rovnako ako v obrazoch G. Chirica) – tieň jeho ruky sa dotýka nakreslenej ruky ženy. V tretej fotograficky zachytenej fáze akcie už vidíme telo muža v plavkách ležať vedľa siluety v piesku. Vo štvrtom zábere sa pozerá na nás z veľkého, v piesku nakresleného kosoštvorca stvárňujúceho lono (symbol opäť odkazuje aj na aktuálne mestské prostredie graffiti), zatiaľ čo na poslednej piatej kresbe voda zmýva novo nakreslenú siluetu ženského tela tentoraz už bujnejších tvarov. 

Odohráva sa tu symbolický náznak sexuálneho aktu, ktorý svojou výtvarnou efemérnosťou evokuje skutočnú pominuteľnosť reálneho erotického zážitku. Akoby autorka chcela strohým „strihom“ scén zdôrazniť dočasnosť fyzického zblíženia dvoch identít a ich následné rozdelenie, výtvarne pretlmočiť okamih, povedané slovami Lucy L. Lippard, kedy „erotická komunikácia tela a miesta kombinuje elementy túžby a rizika s elementmi času a priestoru.“ 

Zora Rusinová ● RUSINOVÁ, Zora. Umenie akcie 1965-1989 = Action Art 1965-1989. Bratislava : SNG, 2001.