Noc

Jozefom Kostkom vkročila na scénu slovenského sochárstva nová a pre ďalší vývoj disciplíny kľúčová osobnosť – tvorca dovtedy nepoznanej senzuálnej vznetlivosti a sugestívnosti prejavu, mohutnej tvarovej intuície. Začiatkom 40. rokov sa začlenil do aktivít nadrealistického hnutia (neskôr označeného pojmom Avantgarda 38), ktoré združovalo pokrokových vedcov, filozofov, básnikov i výtvarných umelcov s vyhraneným antifašistickým postojom. „Dýchajúcimi sochami“ označil jeho diela kritik generácie Honza-Dubnický, jeho samého zas „básnickým sochárom a sochárskym básnikom“. Kostka expresívnymi prostriedkami rozhybnil motívy hlavy, torza, obnaženej i do drapérie zahalenej figúry, stajomnil námet k mnohoznačnosti (cez dobovo príznačné alegórie smútku, sna, žiaľu, noci či pútnika – múdreho starca). So sochárskou hmotou narábal takmer maliarskym spôsobom, spojil uvoľnenú lyrickú „plazmu“ s výrazným svetelným prednesom, tvar v priestore definoval dramatickou pohybovou akciou.

V plastike Noc obrazne pomenúva stav tragického znehybnenia súzvučného s osobným prežívaním vtedajšej spoločenskej reality. Základným stavebným a významovým prvkom je drapéria, zahaľujúca svet do nástrah všadeprítomnej tmy. Postava spiacej ženy zároveň odkazuje na ambivalentnú modalitu sna a skutočnosti, na rozpor medzi ilúziou a realitou, taký typický aj pre tvorbu nadrealistických básnikov. Kostka v majstrovskom úvode svojej tvorby nadviazal na duchovné krédo Rodinovho a Bourdellovho odkazu, rovnako ako na tradíciu českej barokovej plastiky. Uskutočnil zásadný prelom k chápaniu sochy ako svojprávnej umeleckej štruktúry rezignujúcej na akýkoľvek iný účel okrem jediného – byť autentickou správou o vnútre človeka, čírou transcendenciou jeho citov a vášní, subjektívnou víziou tvarovej vôle umelca.

Katarína Bajcurová ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.