Baníci pred sfáraním

Prezentované maliarske dielo sa vyznačuje mimoriadne veľkorysým konceptom a monumentálnym meradlom, nezvyčajným pre medzivojnovú modernu Slovenska. Hoci bol autor reprezentantom medzinárodného akademického štýlu, maľbu charakterizuje sústredené realistické videnie bez príkras či idealizácie, so zmyslom pre postihnutie vnútornej tragiky zachytenej scény, ako aj zdôraznenie sociálno-kritických aspektov zvoleného námetu.

Maliar Július / Gyula Szent Istvány pochádzal z rodiny banského úradníka, pôvodne začal študovať banské inžinierstvo v Banskej Štiavnici a od roku 1901 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti a na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (1909 – 1914).

Zúčastnil sa na výstave Neue Münchner Secession v Glaspalaste (1914), kde za svoje dielo získal striebornú medailu (doterajšie pramene uvádzajú rozdielne informácie o aký obraz išlo). Od roku 1922 vyučoval figurálne kreslenie na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti. Hlavnou témou jeho tvorby bol život a ťažká práca baníkov, ktorých obrazy mu utkveli v pamäti, zrejme pod vplyvom spomienok na rodisko.

Veľkorozmerný obraz Baníci pred sfáraním (Banícka modlitba) vznikol počas maliarovho pobytu v Mníchove a, podľa Mariana Várossa, bol ocenený na spomínanej výstave. Prvým majiteľom obrazu bol Eugen Bárkány, ktorý si od neho pravdepodobne objednal aj pendant pod názvom Banícka smrť / Smrť baníka (1928, Banícke múzeum v Gelnici).

Marian Váross (1971, s. 121, pozn. 247 a 248) uvádza, že Bárkány bol s maliarom v priateľskom vzťahu, spracoval aj podrobný Szent Istányov životopis so spomienkami na ruské zajatie (podľa autora sa mal nachádzať v archíve Ústavu teórie a dejín umenia SAV, v súčasnosti je však rukopis nezvestný).

Ako židovský majetok boli oba obrazy počas slovenského štátu poštátnené a záujem oň listom prejavilo Banícke múzeum v Gelnici, odkiaľ pochádzal umelcov otec (Švantnerová 2010, s. 304). Po 2. svetovej vojne boli obidve diela vrátené pôvodnému majiteľovi, ktorý ich následne predal SNG a mestu Gelnica (odtiaľ bol pravdepodobne druhý obraz prevedený do zbierok Baníckeho múzea).

Dielo získala Slovenská národná galéria do svojich zbierok roku 1955 na 19. nákupnej komisii od Eugena Bárkánya za 20 000 Kčs (podľa zápisnice z nákupnej komisie v AVU SNG).

Katarína Beňová ● ŠVANTNEROVÁ, Jana a kol.: Tieň minulosti / The Shadow of the Past, Bratislava: Neinvestičný fond židovského kultúrneho dedičstva – Menorah, 2013.