Posledná večera

Scénu Poslednej večere (Mt 26, 20—30), ktorá tvorí kompozičný a významový stred tabule, situoval autor do gotického priestoru loggie s výhľadom do krajiny. Stretnutie apoštolov pri Poslednej večeri má ráz žánrového výjavu. Jeho bezprostrednosť zdôrazňujú aj plastické, rôznorodo stvárnené postavy hodujúcich apoštolov či hostiteľ s džbánom vody. 

V dolnej časti výjavu zobrazil maliar Judáša, ako zanietene čosi vysvetľuje trom apoštolom. Pomáha si gestom jednej ruky a v druhej pevne zviera svoj atribút — vrecko s odmenou za zradu. Jedinými stredoveko a vizionársky pôsobiacimi postavami hostiny, akoby mimo historického času, sú Kristus a apoštol Jakub mladší, ktorý sa podľa Zlatej legendy podobal Kristovi.

Gotická tabuľa nie je signovaná ani datovaná, ale na základe slohových komparácií sa viacerí bádatelia (Vaculík 1984, Vacková 1985, Ciulisová 2003) domnievajú, že dielo vytvoril nizozemský maliar okolo roku 1510, a že autorom by mohol byť Majster z Alkmaaru. Oprávnenosť tejto atribúcie potvrdzuje členenie príbehu do sekvencií, uchopenie priestoru, na Krista sa viažuca typológia postáv, ich opakovanie a znásobovanie v rôznych príbehoch, ako aj architektonické detaily a spôsob realizácie maľby.
 

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.