Jazdecká bitka

Pieter Meulener si pre svoju kompozíciu vybral iba jednu z epizód, jazdeckú šarvátku pred dedinskou usadlosťou, zatiaľ čo hlavná bitka sa odohráva v pozadí. Dramatické stretnutie dvanástich vojakov tu zobrazil zblízka ako zhluk bojujúcich postáv ozbrojených mečmi a pištoľami a už aj s prvými mŕtvymi obeťami ležiacimi na zemi.

Pri zachytení scény využil aj svoj povestný talent zobraziť kone pri pohybe a v rôznych postojoch či polohách. V stvárnení skupiny bojujúcich vojakov (mŕtvy vojak s koňom, prvý sled jazdcov, ďalší sled jazdcov) rovnako ako pri jednotlivých priestorových plánoch pracoval takmer s učebnicovým princípom radenia paralelných diagonál, čím zvýraznil dynamickú barokovú skladbu obrazu. 

Ohnisko výjavu a stred kompozičného prstenca tvorí dedinský dom s niekoľkými stromami, ktorý prepája šarvátku v popredí s bojovými epizódami v pozadí. Pre mnohé flámske obrazy tohto druhu, rovnako ako pre náš obraz platilo, že výjavy nemali „historický“ ráz, neboli záznamom konkrétnej bitky a miesta. 

V stredoeurópskych kompozíciách, najmä scénach z protitureckých vojen, kde sa viedol boj o kresťanskú Európu, sa dajú vzájomne odlíšiť bojujúce strany napríklad podľa zástav, zbraní či odevov. Pri spomínanom type kompozícií však nie sú zrejmé príčiny ani pohnútky boja, nedajú sa určiť znepriatelené strany, nevieme, kto a za čo bojuje, na čej strane stojí. Zväčša sa v týchto drobných kompozíciách nedá určiť ani topografia, pretože bežný dedinský dom bez označenia (nápis, domové znamenie) nestačí na identifikáciu miesta.

Bratislavský obraz je datovaný rokom 1651, vznikol teda tri roky po uzavretí Vestfálskeho mieru roku 1648, ktorým sa ukončila tridsaťročná vojna v Európe. Pri pohľade na na obraz však nie je zrejmé, či obraz zachytáva reálnu historickú udalosť, alebo či ide len o žánrový battailistický výjav.

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.