Mesto s mesiacom a červeným vtákom

Viliam Chmel (1917 – 1961) maľoval ponuré mestské panorámy, vyľudnené ulice, osudové nočné mestá a „osihotené mesiace“. Aj on riešil vzťah výrazu, skladobnosti farebnej plochy, temperamentu prednesu v rámci konštrukcie obrazovej plochy organizovanej plošnou čiernou kontúrou, preňho však bol obraz vždy priemetnicou duševného stavu autora, najosobnejších a často depresívnych pocitov.

Rozhodujúcim medzníkom Chmelovho maliarskeho vývinu bol študijný pobyt vo Viedni (1942, 1943), „vedľajším produktom“ sa stala inšpirácia, ktorú našiel v uliciach, na námestiach a nábrežiach metropoly; viedenské panorámy neodmysliteľne vkročili do jeho tvorby. Chmel aktivizoval v slovenskom výtvarnom umení tému veľkomesta, oproti predchodcom (napr. Weiner-Kráľ, Sokol, Jakoby) bola jeho optika videnia mestskej témy odlišná, prekonal civilistické očarenie i sociálny sentiment. 

Mesto v jeho tvorbe vystupovalo ako metafyzický symbol, ktorý v niečom pripomínal obraznosť nadrealistickej poézie: preňho bola „najstrašnejšia nostalgia chodiť dlho do noci po divých opustených miestach“ (Vladimír Reisel). Aj motív červeného vtáka na obraze Mesto s mesiacom a červeným vtákom (1947) možno interpretovať v obdobnom významovom kontexte. Chmelove obrazy vo svojom všeobjímajúcom, totálnom smútku a existenciálnej osudovosti akoby naznačovali osobnú a spoločenskú neodvratnosť blízkej, tragickej budúcnosti. 

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012