Prístav v Dieppe

V prevažne pánskej spoločnosti modernistov je Ester Šimerová-Martinčeková, za slobodna Fridriková, hneď niekoľkokrát výnimkou. Od väčšiny maliarskych kolegov sa líšila tým, že vyrastala v mestskom prostredí a po maturite študovala v Paríži, vtedajšom centre moderného výtvarného prejavu. Najdôležitejším sa pre maliarku stalo stretnutie s učiteľkou kompozície, výtvarníčkou ruského pôvodu, Alexandrou Exterovou. Päťročné štúdium vo Francúzsku ovplyvnilo nielen jej maliarsky vývoj, ale po návrate prispelo k istej „cudzorodosti“ na domácej scéne – ako jedna z mála slovenských umelcov vychádzala priamo z parížskej školy a až do vojny sa do Paríža každoročne vracala.

Do „francúzskeho“ obdobia, ktoré vyvrcholilo roku 1931, patrí aj obraz Prístav v Dieppe. Svoje parížske kubistické a konštruktivistické školenie naďalej rozvíjala. Obraz je silne poznačený vplyvom Fernanda Légera, ktorý viedol Académie de l’art moderne v období, keď maliarka študovala v Paríži. V našom umení pôsobí pomerne odlišne, a to nielen po maliarskej stránke, ale aj pre exotický motív, taký netypický v maliarstve krajiny bez mora.

Skladbu modrých a hnedých tónov si už maliarka vyskúšala a bude patriť k jej preferovanej farebnosti. Zvolené kubizujúce riešenie odkazuje na légerovský „tubizmus“, ale oblé tvary v pozadí – stvárnenie oblohy a morskej hladiny – už
predznamenávajú dynamiku prírodných tvarov, ktorá sa začína dostávať do jej pozornosti a vyvrcholí v diele Vtáci nad horami (1935). Pravdepodobne pre neslovenský motív patrilo toto dielo k tým menej reprodukovaným z autorkinej vrcholnej tvorby, čo bol dôvod na jeho opätovné pripomenutie a zaradenie do tohto reprezentatívneho výberu.
 

Alexandra Kusá ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.