Bez názvu

Jeden z najslávnejších poľských a európskych insitných umelcov. Pochádzal z lemkovskej rodiny (ukrajinská menšina žijúca v Karpatoch) a žil v kúpeľnom mestečku Krynica. Nikifor bol negramotný a nemal takmer žiadne vzdelanie. Otca nikdy nepoznal a matka mu zomrela, keď bol ešte chlapec. Pre svoj telesný a duševný hendikep žil osamotený a maľovanie bolo jediným spôsobom jeho prejavu a kontaktu s inými ľuďmi. 

Prvé diela vytvoril pred rokom 1920. Väčšina jeho malieb sú akvarely, maľované bežnými farbami na malé kúsky papiera – hárky a obaly zo školských kníh, obalové papiere, lepenky, cigaretové škatuľky. V staršom veku pracoval aj s gvašom a kreslil ceruzkou. Vo svojich maľbách predstavil jednoduchým grafickým a farebným riešením jedinečnú architektúru rodného mesta Krynica – sanatóriá, kúpeľné domy, vily, obytné domy a drevené ortodoxné kostolíky. 

Jeho talent objavil pred 2. svetovou vojnou ukrajinský umelec Roman Turyn, po vojne mu podpora Andrzeja a Elsy Banachovcov pomohla získať trvalé medzinárodné uznanie jedného z najväčších talentov insitného umenia. Na Slovensku nemáme veľa Nikiforových diel, štyri diela sa nachádzajú v zbierkovom fonde Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku a jedno dielo je zbierke insitného umenia SNG v Bratislave (obraz venoval Nico van der Endt z Galerie Hamer v Amsterdame). Väčšina jeho prác je v poľskej zbierke Okresného múzea v Nowom Sączi a v rodnej Krynici má svoju vlastnú galériu (www.nikifor.pl). V roku 2004 natočil poľský režisér Krzysztof Krauze životopisný príbeh o Nikiforovi, ktorý získal Grand Prix na MFF Karlovy Vary 2005.
 

Katarína Čierna ● katalóg k výstave Medzi selankou a drámou – príbeh zbierky insitného umenia v SNG