Fujaráši (Na Detve)

Janko Alexy (1894 – 1970), okrem iného esejista, glosátor a organizátor kultúrneho života, ktorý už dávnejšie vstúpil do kultúrneho povedomia ako jedna zo zakladateľských osobností maliarskej moderny Slovenska, nadviazal na Benkovu romantickú národnú utópiu. 

V čase najplodnejšej kapitoly svojej tvorby, začiatkom 30. rokov sa pokúsil formulovať obraz národa podľa rýdzo výtvarných pravidiel. Podstatu jeho povahy videl v okrúhlosti, nežnosti, citovosti, malebnosti tvarov človeka a krajiny, to všetko sprostredkoval cez nebývalo dynamickú obrazovú zostavu. Ako sám hovoril: „Slovenský výtvarník svoj umelecký výraz musí budovať na rytme farieb a tvarov
slovenských vrchov, typov a celého života. Neznamená to zaťažiť sa národopisnými prvkami, ale z najzákladnejších foriem ľudového života vyťažiť hodnoty rýdzo maliarske.“

Alexyho pastely z 30. rokov 20. storočia patria k vrcholom jeho tvorby. Často využíval diagonálne komponovanie motívov, asymetrické protirečenie dvoch obrazových plánov – ako to môžeme vidieť na obraze Slovenská rodina (1932) alebo Fujaráši | Na Detve (1931). V prvom sa umiestňovala figúra alebo jej fragment, v druhom na pozadí zaobleného horizontu sa zas uplatňovali znaky prostredia, do ktorého bol výjav „umelo“ vsadený (trojuholníkové, zjednodušené tvary chalúp, stromov). 

Na zdôraznenie svojich myšlienkových zámerov maliar využíva redukciu farebnej palety, volí chladnejšie tóny a upokojujúci, splývavý rukopis. V rokoch 1930 – 1932 intenzívne spolupracoval s Milošom A. Bazovským a so Zolom Palugyayom. Spoločne sa vydávali na potulky rázovitými oblasťami Slovenska za zberom výtvarného materiálu, na Oravu, Liptov i Horehronie, organizovali putovné výstavy, propagovali moderné umenie. Ich vtedajšia tvorba poukazuje na vzájomné úzke dotyky, inšpirácie a azda aj ovplyvňovanie

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012