Lúžňanská madona

Tvorba Janka Alexyho je považovaná za jeden z najvýraznejších príkladov progresívnej národnej línie nášho moderného umenia. Jeho modernizmus však nebol radikálnym búraním starých mýtov, skôr naopak. Bol ich pokračovaním, ktorý v priestore modernej povojnovej Európy prvej polovice 20. storočia mohol byť chápaný len ako kompromisný variant avantgardných myšlienok.

Aj keď jeho tvorba nikdy nevybočila z konvencií postimpresionistickej maľby, tak práve v dielach, ktoré zaťažil romanticko-národnou témou, vytvoril vzorový predobraz slovenského variantu ranej moderny. A tak na tradičnej pôde národnej žánrovej maľby popri Martinovi Benkovi, spolu s Milošom A. Bazovským ponúkol iné modely „slovenskosti“, ktoré dnes akceptujeme ako protikladné postoje k Benkovej heroizačnej koncepcie v slovenskej modernej maľbe.

V roku 1929 Janko Alexy nespokojný z nedostatku umeleckých podnetov opustil Bratislavu a usadil sa v Martine. Spolu s Milošom A. Bazovským a Zoltánom Palugyayom hľadali inšpiračné zdroje po rázovitých miestach Slovenska. Do roku 1932 ich pracovné spoločenstvo zorganizovalo maliarske výjazdy na Oravu, Liptov a na Horehronie. Nielenže s entuziazmom maliarov-objaviteľov zaznamenávali charakteristické črty vidieckeho života, podarilo sa im dokonca prebudiť domácu výtvarnú scénu dovtedy nevídanou organizačnou aktivitou vo vlastnej produkcii pripravovaných putovných výstav.

Beata Jablonská ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová] . Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.