Sneh na strome

Podobne ako u iných autorov, ktorí vstúpili na scénu výtvarného diania na prelome 60. a 70. rokov, aj v prípade Dezidera Tótha sa akčná tvorba tesne viaže na jeho iné tvorivé aktivity. Je to predovšetkým východisko v maľbe, záujem o koncept, práca s nájdeným a dotvoreným objektom, činnosti rozšírené ešte aj o oblasť vizuálnej poézie, spoluprácu s divadlom a vlastnými literárnymi pokusmi.

Jeho vzťah k prírode nemá jednoznačnú podobu. Okrem prirodzenej ľudskej
potreby komunikácie s prírodou, prenikajú v tom čase do jeho výtvarného vyjadrenia rezonancie vo svete aktuálnej ekologickej problematiky, ale i snaha transponovať do vizuálnej roviny príťažlivé pravdy zen-budhistickej filozofie,
najmä etiky taoizmu v zmysle učenia Lao-c’a: „jednať nejednaním, užívať veci bez toho, aby sme si ich privlastnili, vykonávať prácu, ale bez pýchy na vykonané...“ 1 Ich podstatou je elementárne jednoduché gesto, ktorého poézia spočíva v hravej nezvyčajnosti spojenia všedného so sviatočným, výnimočného s prozaickým často v rovine konceptuálnej pojmovej analýzy.

Takto Tóth – v inej rovine ako Koller, ktorý v tom čase postupuje opačne od
výtvarného späť k textovému – skúma obsahovú nosnosť jazyka tým, že ho transponuje do výtvarnej reči, ako napr. r. 1970 v Snehu na strome – vápnom popísanom kmeni a konároch čerešne slovami SNEH vo viacerých jazykoch. V týchto reláciách osciluje permanentne Tóthov prejav medzi akčným a konceptuálnym spôsobom vyjadrenia ako komplementárnymi pólmi, ktoré sa niekedy navzájom prelínajú. 

Zora Rusinová ● RUSINOVÁ, Zora. Umenie akcie 1965-1989 = Action Art 1965-1989. Bratislava : SNG, 2001.