Emília Rigová aka Bári Raklóri je momentálne azda najprofesionálnejšou performerkou na slovenskej výtvarnej scéne. V prezentovanom videu sama podstupuje rizikový rituál dávenia zlata (resp. hmoty, ktorá zlato na prvý pohľad pripomína).
Video-inscenácia radikálnej telesnej skúsenosti mladej ženy kladie divákovi hneď niekoľko otázok: Na antropologicko-fyziologickej úrovni začínajú mierou rizika, ktorú táto operácia obsahovala (čo sa vydávi — muselo sa najskôr skonzumovať). Pokračujú semiotikou materiálu: zlato ako vzácny materiál, no zároveň potravina, ktorú človek nie je schopný stráviť za žiadnych okolností.
Obsah úst ale asociuje aj metaforu slov — povestných zlatých rečičiek. A končí až pri sociálno-etnických projekciách: zlato v rómskom prostredí, z ktorého je Bári vari nevoľno a ktorého by sa — i v metaforicko-identitárnom zmysle — radšej zbavila. Resp. zbavila skôr vynútene, nakoľko folkloristické rekvizity rómskej vizuálnej identity (prstene, náušnice, retiazky a pod.) sú viacej stereotypom vnímania etnika väčšinovou spoločnosťou, než že by zodpovedali jeho členitej skutočnosti.
Slučka videa autorku však pristihuje v akte nemožnosti zbaviť sa tejto záťaže (žalúdka), nech už ju divák vníma v akomkoľvek kontexte. Jej zvracanie sa totiž zdá byť nekonečné, ono samo sa stáva časťou jej identity. Tak, ako len málokedy identitárne boje vedú k definitívnemu, raz a navždy vybojovanému výsledku.
Dušan Buran ●
Sedem malých variácií veľkej témy: zlato v obraze