Bratislava hlavná stanica

Prvý vlak ťahaný parným rušňom Bihar prišiel do Prešporku 20. augusta 1848 z rakúskeho Gänserndorfu. Zastavil na stanici parnej železnice na dnešnej Šancovej ulici, ktorá však, po dokončení trate z Budapešti v roku 1850 stratila význam a zmenila sa na administratívnu budovu.

V súčasnosti je sídlom železničnej polície. Okolo roku 1860 bola pri novom koľajisku postavená drevená prijímacia budova. Na jej mieste vznikla v roku 1871 budova v klasicistickom štýle od staviteľa Ignatza Feiglera mladšieho, ktorá získala názov Bratislava – hlavná stanica. Odvtedy prešla niekoľkými stavebnými úpravami pre narastajúcu vyťaženosť.

Paradoxné je, že viaceré zo zamýšľaných dočasných úprav zmenili charakter objektu na dlhé roky. V roku 1889 bol zrejme upravený interiér stanice, v roku 1905 navrhol architekt Jozef Erdély o niečo výpravnejší zovňajšok budovy, nad vstupom tak vznikol tympanón s výzdobou. Ďalšiu prestavbu od polovice 30. do polovice 40. rokoch navrhol architekt Antonín Parkman v spolupráci s firmou Nekvasil. Týkala sa aj vedľajšej poštovej budovy a zbavila fasády historizujúcich ornamentov, s použitím keramického obkladu.

V roku 1939 pribudlo na streche bronzové Okrídlené koleso od sochárky Oleny Mondičovej. Priečelie budovy mali zdobiť štyri sochy od Jána Koniarka, ale jeho súťažný návrh nebol nikdy dokončený. Rovnako nevznikli ani ornamenty z farebnej keramiky, s ktorými počítal architekt Parkman. Zato v roku 1960 pribudla vo vestibule socialistická freska od maliara Františka Gajdoša. V rokoch 1987 až 1992 prekryla historickú stanicu neslávne známa prístavba. Bola potrebná z kapacitných dôvodov a pôvodne bola zamýšľaná ako dočasná. K jej odstráneniu a vybudovaniu novej stanice však neprišlo ani po tridsiatich rokoch. Od roku 2006 sľubovala výstavbu spoločnosť Transprojekt. Mesto a železnice s ňou vypovedali zmluvy v rokoch 2016 a 2017, pretože s realizáciou nikdy nezačala.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop