Vodná elektráreň v Ľubochni

Zrkadlo do histórie Liptova. Elektráreň v Ľubochni vznikla v roku 1904 a je zaujímavá aj popri kúpeľných pamiatkach v obci. Poháňala prvú elektrifikovanú úzkorozchodnú lesnú železnicu v strednej Európe. Ľubochňa sa stala kúpeľnou obcou vďaka uhorskému grófovi a ministrovi pôdohospodárstva Andrásovi Bethlenovi, budovateľovi Tatranskej Lomnice. Boli v nej postavené štátne hotely, súkromné vily, vodoliečebný kúpeľný dom, tenisové kurty aj plaváreň. V typickom secesnom štýle.

V roku 1904 bola postavená vodná elektráreň s dvoma Francisovými turbínami od budapeštianskej značky Ganz. Vodu k nej priviedli takmer 400-metrovým kanálom s kamenným obložením. Elektráreň slúžila na pohon lesnej železnice na prepravu dreva. Depo železnice sa nachádzalo neďaleko. V roku 1921 bola povolená aj osobná preprava na železnici, a tak sa vozili aj kúpeľní hostia. A povstalci počas vojny.

Kedysi stál na tomto mieste hámor na spracovanie surového železa z vysokej pece v Liptovskom Hrádku. Do Ľubochne ho dopravovali na pltiach po Váhu, neskôr na vozoch. Hámor bol v prevádzke v rokoch 1806 až 1867 a prívodný kanál je jeho pozostatkom. Poháňal vodné kolesá a tým aj vodné kladivá.

Lesná železnica bola zrušená v roku 1965 a s ňou aj elektráreň, ktorú sa nepodarilo pripojiť na verejnú sieť. Chátrajúcu elektráreň odkúpil po roku 1989 miestny rodák a podarilo sa ju opraviť pre návštevníkov. Osud lesnej železnice bol horší. Jedinečné elektrické rušne z Budapešti skončili v šrote, kotol z parného rušňa používali v Ružomberku pri výrobe asfaltu, z koľajníc si miestni postavili ploty.
 

o.z. Čierne diery ● e-shop