V 18. storočí bola Gemerská stolica najvýznamnejšou železiarskou oblasťou v celom Uhorsku, preto jej hovorili „železiarska“. Bola najbohatšia na železnú rudu, vyrábalo sa v nej najkvalitnejšie železo a aj produkcia bola najvyššia. Banícka a hutnícka tradícia sa počas niekoľkých generácií spájala so šľachtickým rodom Andrássyovcov.
V Nižnej Slanej dodnes stojí vysoká pec Etelka z roku 1867, ktorú gróf Emanuel I. Andrássy pomenoval po svojej matke Etele Sapáriovej. Práve za Emanuela Andrássyho sa železiarstvu darilo najviac. Spolu s podnikmi princa Augusta Sachsen-Coburga boli jeho podiely v železiarskom podnikaní na Gemeri najväčšie a menšie firmy im nedokázali konkurovať. Emanuel Andrássy to využil a skupoval neprosperujúce železiarne a bane. Dostal prezývku „železný gróf“.
Získal späť starý majetok betliarskej vetvy rodu Andrássyovcov vrátane kaštieľa, ktorý prestaval na honosné sídlo. V roku 1907 sa skončila výroba železa v Etelke hute. Prispôsobili ju na gravitačnú úpravňu rudy, ale neosvedčila sa. V neskoršom areáli Železorudných baní zostala ako skladový priestor.
Za socializmu sa v Nižnej Slanej rozbehla ťažba sideritu. Po páde režimu získali vysokú pec podnikatelia z Ukrajiny, ktorým bola ľahostajná. Areál využívali len ako sklad a dopustili, aby Etelku zničili zlodeji. Pred pár rokmi sa podarilo dostať zákonom chránenú pamiatku pod neziskovú organizáciu Barbora, ktorej ambíciou je vysokú pec zrekonštruovať do podoby z roku 1910 a sprístupniť verejnosti.
o.z. Čierne diery ●
e-shop