Veľká kvapka

Bartošovo vnímanie maľby čerpalo z pozorovania prírody a jej procesov. Zaujímalo ho správanie čistej prvotnej hmoty, z ktorej obraz vzniká – jej skupenstvo, hromadenie, rozptyl, prelínanie alebo putovanie vplyvom zemskej príťažlivosti. Umenie videl aj vo všedných úkazoch ako padanie a topenie snehu, les bol tak preňho galériou s trvalým „programom“.

Svoju rolu v maliarskych experimentoch preto chápal najmä ako úvodný impulz – kvapnutie, vyliatie či vysypanie – a prípadné zaznamenávanie. Veľká kvapka čiernej farby si sama zvolila svoj výsledný tvar, umelec jej k tomu dal len príležitosť. Hmota tu takpovediac nadobúda vlastné vedomie a dobrovoľne sa odovzdáva silám gravitácie. 

Autorove „bezzásahové“ maliarske aktivity boli súčasťou jeho snahy očistiť koncept tvorby od zbytočných záťaží a nájsť tzv. východiskový bod, čistý priestor, prvopočiatok. Istým spôsobom tak kritizoval idey modernity založené na nadvláde človeka nad svetom, ktorý si bezohľadne pretvára podľa svojich predstáv.

lab.SNG ● Atlas SNG, Obsah k výstave Umenie fantastického odhmotnenia