Konformizmus - Alternatíva II.

Dve plátna z cyklu Konformizmus – Alternatíva v zbierke Nitrianskej galérie pochádzajú z raného obdobia Ševčíkovej tvorby, v ktorej ešte badať vplyv štúdia grafiky na vysokej škole, no zároveň je v nich už citeľné smerovanie k znakovému a konceptuálnemu vyjadrovaniu sa a k jeho typickej práci s protikladmi prázdneho a plného.

Polopriesvitné plátna sú rozdelené na dve polovice. Naľavo vidíme v šíkoch zarovnané postavy – jednoduché piktogramy ľudí. Sériovosť mechanického odtlačku pečiatky odkazuje na konformitu človeka začleneného do spoločnosti. V prvom obraze je na pravej strane osamotená figúrka, ktorá vystúpila z davu (kde zanechala prázdne miesto) a namiesto poslušného státia na mieste akoby kráčala. Na druhom obraze je už panáčikov kráčajúcich preč z davu viac. Ako názov cyklu napovedá, ústrednou témou diel je prispôsobivosť, resp. jej opak – neprispôsobivosť, neposlušnosť, vyčnievanie z davu. Ak je v prvom plátne nonkonformný človek osamotený a v dave nezanecháva veľkú stopu vo forme prázdneho priestoru (čiže nie je pre masu „nebezpečný“), v druhom plátne sú viacerí nonkonformisti na pravej strane obrazu už viditeľnejší, majú väčšiu váhu a spôsobujú viac „prázdnych miest“ v spoločnosti.

Tieto diela teda môžeme vnímať ako úvahu nad tým, čo to znamená, byť prispôsobivý väčšinovej spoločnosti a ako človeka vníma väčšina, ak sa do nej nechce začleniť. Samozrejme, ak je človek sám, je najviac na očiach, no zároveň má najmenší vplyv na väčšinovú spoločnosť. Ak je ľudí nezapadajúcich do spoločenských konvencií viac, môže byť ich hlas počuteľnejší – časom môžu jednoduchšie presadiť svoje názory a potreby a môžu byť nakoniec akceptovaní aj väčšinou (napr. marginalizované skupiny ako homosexuáli a pod.). Ak sa však z homogénnej masy vyčlenia všetci a presunú sa na opačnú stranu, stane sa z nonkonformizmu nová norma, nový konformizmus – podobne ako to vidíme pri rôznych módnych či subkultúrnych vlnách. Čo to teda znamená, byť alternatívny? K čomu/voči komu? Kto je tu väčší konformista? Ten, kto zotrvá, alebo ten, kto sa pridá k ostatným „odpadlíkom“, ktorí časom môžu vytvoriť novú väčšinu?

Patrik Ševčík vo svojej tvorbe pracuje prioritne s textom. Jeho textové plošné inštalácie a digitálne tlače sú väčšinou citácie, apropriácie alebo výtvarné interpretácie nájdených textov. Pracuje aj s nájdenými a prisvojenými predmetmi, ktoré posúva do nových súvislostí. V rámci konceptuálnych a postkonceptuálnych stratégií súčasného umenia niekedy v jeho tvorbe absentuje materiálna podoba finálneho diela – dôležitejšia je tu idea sprostredkovaná textom. Ševčík texty často neguje, vymazáva, prípadne necháva miznúť alebo ich robí nečitateľnými, pričom prázdnom upozorňuje na jestvujúce veci a javy. Zaujímajú ho rôzne sociálne, spoločenské a politické témy, ako aj vplyv médií na našu každodennosť. Okrem voľného umenia sa venuje grafickému dizajnu – tvorbe logotypov, corporate identity, dizajnu plagátov a publikácií.

Omar Mirza ● Virtuálna galéria NG