Spustenie Mojžiša do Nílu (Amram a Jošabat spúšťajú svojho syna Mojžiša v košíku na Níl)

Veľké plátno sa dostalo do zbierky v pomerne zlom stave. Jeho reštaurovaním sa otvorila tiež otázka o jeho pôvode a ikonografii. Ernest Zmeták maľbu považoval za prácu Johanna Carla Lotha, datoval ju však iba orientačne do 17. storočia. Domnieval sa, že ide o Nájdenie Mojžiša, čo sa už pri prvej obhliadke ukázalo ako nesprávne.

V kompozícii dominuje postava takmer nahého starého muža so sivou bradou, ktorého zahaľuje iba úzky pás bielej látky okolo bedier a pás červenej látky prehodený cez prsia. Kľačí na kolenách, skláňa sa a načahuje rukami za malým dieťaťom zavinutým v bielych plienkach. Za mužom so zdvihnutými rukami lamentuje stará žena. Za jej hlavou zavinutou do zažltnutej šatky sa otvára pohľad do prieluky medzi temným stromovým porastom, kde sa črtá slabý odlesk oblohy. Stredobodom je malé dieťa v plienkach.

Plátno nemá zachovaný pôvodný formát. Chýba časť hlavy starca, jeho chodidlá a časť kolena, chýbajú aj nožičky novorodeniatka. Pod jeho hlavičkou badať kúsok bielej plienky, no pri aktuálnom stave zachovania nie je možné zistiť, či leží na zemi alebo vložené v košíku na brehu rieky.

Martin Šugár ● Z depozitára