Madona s dieťaťom

Ikonografický typ polpostavy Madony sa v Európe rozšíril vďaka transformácii ikony Bohorodičky talianskym maliarstvom. Obraz bratislavskej mestskej galérie smeruje k oslobodeniu sa od strnulosti liturgického predmetu v prospech presvedčivejšieho riešenia autonómneho umenia; jeho adresáta treba hľadať v oblasti súkromnej zbožnosti. Takáto funkcia sa dá dedukovať nielen zo situovania Madony do architektonicky definovaného priestoru s ďalekými krajinnými výhľadmi, lež aj z výrazu oboch postáv. Je celkom lyrický, Mária upiera zrak na dieťa, ktoré sa akoby mimovoľne pohráva s koralovým náhrdelníkom. Dôležitú úlohu v ich vzťahu hrá zakaždým rovnako namaľovaný a jemnými lazúrami zvýraznený inkarnát. V značne  poškodenej štruktúre pôvodnej maľby sa vďaka nemu darí identifikovať tiež detail Máriinho odhaleného prsníka – „ľudový“ motív, s narastajúcou popularitou františkánskeho hnutia obľúbený od 14. storočia najmä v Taliansku. Svetlý inkarnát zároveň patrí ku kľúčovému posolstvu obrazu: transparentným závojom len minimálne odeté telo Ježiška v dobových predstavách akcentovalo kult eucharistie a sviatok Kristovho Tela. 

Vzhľadom na eklektický štýl ostáva umelecko-geografické zaradenie maľby nejednoznačné. Kým Grajciarová (1990) školenie jej autora situovala do prostredia severného Talianska, Glatz (1999) preferuje severoalpský (nizozemsko-nemecký) pôvod obrazu. Pri absencii ďalších údajov k pôvodu či technológii ťažko tento rozpor rozhodnúť. V prospech talianskeho zdroja okrem ikonografie Madony lactans svedčí napr. svetlý, v objemoch modelovaný inkarnát a inak len málo kontrastná paleta obrazu. Naopak, na sever od Álp (Augsburg ?) poukazujú lazúrne efekty ako napr. transparentná šatka Márie, pričom ale ďalšie zásadnejšie motívy severského „deskriptívneho realizmu“ už chýbajú.
 

Zuzana Ludiková ● LUDIKOVÁ, Zuzana - BURAN, Dušan. Talianska maľba = Italian Painting. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2013. 242 strán. ISBN 9788080591748.