Jarmočná jeseň
tematická kolekcia
Jarmočná jeseň
tematická kolekcia
Právo konať týždenný trh v určený deň a výročný niekoľkodňový jarmok dostávali mestá priamo od kráľa. V stredoveku bolo viazané na kráľovské mestské privilégiá a stalo sa súčasťou mestských práv. Výročné trhy sa preto konali takmer v každom väčšom meste a od 17. storočia mali kvôli veľkému záujmu jarmočné privilégiá aj takmer všetky mestečká a väčšie dediny.
Platili pre ne prísne pravidlá – trhový poriadok určoval odkedy dokedy sa môže predávať, výšku poplatkov pre trhovníkov a usporiadatelia dbali aj na to, aby boli jarmočníci zoradení podľa tovaru, s ktorým obchodovali. Existovali aj predpisy o mierach, váhach a cene tovaru. Fungovala dokonca aj akási ochrana domácich remeselníkov a obchodníkov, v rámci ktorej platili pre prichádzajúcich predajcov rôzne obmedzenia.
Termín a predajný čas boli udeľované jednotlivým mestám zvlášť. Jarmoky sa mohli konať v meste najviac štyrikrát do roka – na jarnom, letnom, jesennom a zimnom sa obchodovalo buď s hospodárskym dobytkom, alebo sa na ňom mohol predávať spotrebný, nepotravinový tovar.
Trhy a jarmoky bývali nielen cieľom nákupov, ale aj stretnutí, rozhovorov a výmeny informácií. Neostalo však len pri obchodovaní a jarmoky sprevádzali aj rôzne atrakcie ako napríklad bábkové divadlá, komedianti či veštice.
Pestrosť výročného trhu nebola len v rôznorodosti ponúkaného tovaru. Jarmok bol čarovný najmä svojou atmosférou. Miešalo sa tu mestské obyvateľstvo s vidiečanmi, rôzne nárečia i pestré kroje zo širokého okolia. Korytári či hrnčiari boli vyťaženými predávajúcimi – ich výrobky sa kupovali najmä počas jarmokov. Nesmel na nich chýbať ani Lacný Jožko. Tak sa vravievalo podomovým predajcom s krošňou na chrbte, z ktorej ponúkali zrkadlá, hrebene, britvy, sponky či zavesené stužky.
Dobrým zvykom bolo osláviť dobrý obchod. Kupujúci si cenu s predavačom dohadoval a keď bol obchod výhodný pre obe strany, obaja si ťapli a šli do najbližšej krčmy na oldomáš. Aj dnes ožíva sláva starosvetských jarmokov a mestá s jarmočnou tradíciou ponúkajú svojim obyvateľom a návštevníkom namiesto umelej hmoty opäť medovníky, varešky či domáci med.
Myš v múzeu je hlodavec potulujúci sa v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine