Některé prvky na této stránce nejsou přeloženy do češtiny. ¯\_(ツ)_/¯
28. listopadu 2024
Kolekce obsahuje 22 děl
6 minut
Biedermeier sa nevyznačuje názorovo čistým, vyhraneným myšlienkovým a hodnotovým ideálom a ani jeho estetické videnie nespočíva v jedinom názore. Tkvie v spojení najpríznačnejších rysov dvoch navzájom protikladných tendencií – klasicistická racionalita, disciplinovanosť, jednoduchosť a univerzalizmus sa tu stretáva s emocionálnosťou, premenlivosťou a individualizmom romantizmu. Ideálom v období biedermeiera bola ideová pluralita a syntéza rôznorodých životných a umeleckých postojov, ktorá mu dáva potenciál osloviť celú spoločnosť. Obytný interiér je vnímaný ako „zrkadlo duše obyvateľa“, ako prejav individuality vlastníka. Keďže obyvateľ mal väčšinou bezprostrednejší vplyv na interiér než exteriér svojho domu či bytu, práve ten sa stáva vizitkou jeho osobného vkusu, zhmotnením jeho životného štýlu a pocitu. Človek čias biedermeiera si zakladal na rozume, morálnych zásadách a na mravných ideáloch. Zároveň aj na kultivovanosti, ktorá nepredstavovala len etickú cnosť, ale aj estetickú kvalitu. Kultivoval svoje dobré mravy, rozvíjal vlastnú osobnosť a vzdelávanie podobne, ako zušľachťoval svoju domácnosť.

 Ľudia sa začínajú aktívnejšie zapájať do vytvárania svojho obytného priestoru, sami si objednávajú nábytok a doplnky z katalógov alebo priamo u výrobcov, stávajú sa svojimi vlastnými interiérovými architektmi. Katalógy či magazíny ponúkajúce hotové kusy nábytku sú v tom období v strednej Európe horúcou novinkou. Popri propagačných katalógoch v tom čase začínajú vychádzať vo Viedni a v Budapešti aj periodiká zaoberajúce sa meštianskou kultúrou bývania. V biedermeierovskej domácnosti žijú ľudia obklopení predmetmi, ktoré odzrkadľujú ich životné priority. Domov vytvárajú jednotlivé blízke veci, ktoré si človek pozorne vyberá a zhromažďuje. Sú to predmety vzťahujúce sa na jeho život, zážitky, spomienky, ale tiež predmety, ktoré reprezentujú jeho samého, jeho hodnoty, zásady, zvyky a v neposlednom rade i vkus. Či už je to exkluzívny sekretár, vitrína s vystavenými spomienkovými predmetmi alebo knižnica svedčiaca o sčítanosti a vzdelanosti členov rodiny.

Keďže umelecký predmet predstavoval symbol statusu, jeho cieľavedomým kumulovaním rástol spoločenský kredit zberateľa či zberateľky. Predpoklad, či dokonca presvedčenie, že v očiach okolia je človek tým, čo o ňom vypovedajú veci, ktorými sa obklopuje, našiel silnú odozvu aj v nami sledovanom období. Občianska spoločnosť v časoch biedermeiera však umožnila a uvítala prístup širšej a rýchlo sa rozrastajúcej vrstvy meštianstva k výdobytkom a blahobytom doby. Módne a štýlové lahôdky v rôznych materiáloch a technikách, od luxusných až po cenovo dostupné začali byť prístupnejšie širšej vrstve obyvateľstva a rozmanitejšej klientele. Medzi kúpyschopným obyvateľstvom sa totiž objavovali čoraz viac aj takí, ktorým chýbala tradícia vyšších umeleckých nárokov, ale požadovali viac reprezentatívnosti. V rámci dekoratívnej úpravy úžitkových predmetov bolo inšpiráciou hlavne obdobie rokoka, preto sa tento spočiatku simultánny trend v rámci biedermeiera polovice 19. storočia zvykne nazývať i meštianske rokoko.  

Pre človeka tohto obdobia bolo dôležité prezentovať sa ako dobre oblečený člen spoločnosti, čomu pomáhala dobová móda. Zdôrazňuje sa remeselné prevedenie, móda sa nemení tak rýchlo a šokujúco ako v empíre, skôr pozvoľne sa odev variuje. Základom je harmónia tvarov, pôvab, ktorý ma podporiť proporcie tela. Bohatosť a reprezentácia sa okrem používaných tkanín prejavili v šperkoch a účesoch. Kašmírová šatka patrila k dôležitému znaku ženského odevu a symbolizovala vysoké postavenie. Šperky sa robili z drahých, ale i z lacnejších materiálov, pričom sa používali aj staršie typy zdedené z matky na dcéru. V mužskom svete sa prejavila tendencia k pohodlnosti a civilnejšiemu charakteru. Postupne sa rozvíjal dandyzmus s až úzkostlivou starostlivosťou o svoj zovňajšok. Módne novinky sa často zachovali práve na portrétnom umení, ktoré patrilo k najčastejším žánrom.

Častou predstavou portrétu v štýle biedermeiera je obraz spokojne vyzerajúceho dobre oblečeného muža alebo ženy v zlatom ráme. Pri hlbšom poznaní tohto asi najvyhľadávanejšieho výtvarného žánru nachádzame viacero noviniek a odlišností od dovtedy zaužívaných konceptov. V období biedermeiera portrét prezentoval zobrazenú postavu na podobizni na základe jeho/jej spoločenského statusu. Dôležitým prvkom bolo už na prvý pohľad odtajniť hodnosť spodobeného, či už v kontexte jeho pôsobenia (sudca, zástupca župy, vzdelanec, remeselník), nadobudnutého bohatstva, ale napríklad i v úlohe otca rodiny.

Zmena k väčšej individualizácii sa prejavila hlavne po roku 1820 v záujme čo najvernejšieho stvárnenia (nach der Natur), zároveň ale pod vplyvom dobovej módy sa objavuje vysoká forma štylizácie. Stretávame sa so zobrazeniami vysoko postavených osôb v civilnom prevedení, často v prírode, a na druhej strane bežný remeselník sa nechal spodobiť so všetkým honorom, ktorý sa mu v rámci vlastnej spoločenskej triedy podarilo dosiahnuť. Dôležitým faktorom bola dostupnosť jednotlivých portrétnych druhov. Kto mal dostatočné prostriedky, mohol si dovoliť celofigurálny portrét alebo podobizeň polpostavy od vyhľadávaných viedenských majstrov (Ferdinand Georg Waldmüller, Ferdinand von Amerling, Franz Eybl, Johann Nepomuk Ender, Móric Daffinger a ďalší), kde práve v centre monarchie bola sústredená elita tohto žánru. Postupne sa prejavovali aj umelci z prostredia Uhorska, pričom väčšina ich odchádzala za lepšími objednávkami do väčších centier (Josef Ginovský, František von Balassa, Josef Borsos). Domáci i monarchiou migrujúci umelci (Ferdinand von Lütgendorff, Jakub Marastoni, Friedrich Lieder, Peter Michal Bohúň, Jozef Božetech Klemens, Imrich Emanuel Roth a ďalší) pracovali pre regionálnu klientelu a vytvárali olejomaľby či akvarelové alebo kresbové portréty, obľúbené miniatúry, prípadne sa venovali rozmáhajúcemu grafickému portrétu (Josef Kriehuber, Adam Alexander Ehrenreich, Ferdinand von Lütgendorff). Práve posledná spomenutá technika súvisí s rozvojom čoraz dostupnejšej litografie.

KATARÍNA BEŇOVÁ, SILVIA SENEŠI LUTHEROVÁ, JANA ŠVANTNEROVÁ



← Späť na výber kolekcií Biedermeier
Nové kolekce, články a tipy na výtvarná díla 2x měsíčně
Odesláním souhlasím se zpracováním osobních údajů.