Čas je ako rieka, ktorá plynie vo svojom rokmi vyhlbovanom koryte a iba občas – väčšinou za dramatických okolností – z neho vybočí. Niekedy vytvorí odbočku, ktorá na dlhší čas určí jej následné smerovanie, niekedy iba malú zátoku, v ktorej sa otočí a pokračuje opäť po svojich zabehnutých cestách. Nám však pripomenie, že sa niečo stalo.
Architektúra je ako táto rieka. Jej existenciu vnímame ako všednú súčasť našich životov až do času, kedy na seba upozorní dramatickým míľnikom. Tá staršia, „okukaná“, najčastejšie úmrtím svojho autora, bojom za svoju záchranu, či svojím zánikom.
Významné stavby trojice slovenských architektov Ferdinanda Končeka, Iľju Skočeka a Ľubomíra Titla, zachytené na dielach zo zbierok Slovenskej národnej galérie, sme zaradili do kolekcie pri príležitosti dvoch takýchto míľnikov. Úmrtie jedného z autorov a boj o záchranu najikonickejšej stavby autorskej trojice nech slúžia ako príležitosť pre tiché zastavenie a spomienky na diela, ktoré sa svojho času stali v našom miestnom kultúrnom okruhu míľnikmi architektúry.