Terakotové ochrankyne a ochrancovia Márie Rudavskej (1941 – 2019) sú vysoké len niekoľko centimetrov. Pôsobia však monumentálne, ako drobné svätyne prehovárajúce k nám z pradávnych dôb. Patina pripomínajúca hrdzavejúci kov ešte umocňuje ich archaický charakter. Sošky vytvárajú tajomný priestor, akúsi zabudnutú architektúru magických rituálov. Spája sa v nich drsná pravdivosť prírodných síl – vetra, dažďa, ostrých skál prerezaných horskými potokmi – a vrúcny dotyk benevolentných bytostí dohliadajúcich na ľudské osudy. Držia ochrannú ruku nad blízkymi ľuďmi, ich zdravím a plodmi práce.

Mária Rudavská – Ochrankyňa, 1989, Slovenská národná galéria

Kultová aura týchto plastík maskuje celkom prozaické okolnosti ich vzniku. Mária Rudavská sa spočiatku sústredila na textilnú tvorbu, no roky fyzicky náročnej práce s tkáčskymi krosnami sa podpísali na zdraví a mobilite jej rúk. K sochárstvu a keramike mala blízko aj vďaka rodine – otec bol rezbár, brat Ludwik Korkoš a manžel Andrej Rudavský sa venovali monumentálnej plastike. Kuchyňu v dome v Podunajských Biskupiciach premenila na provizórnu keramickú dielňu. Holuby okupujúce balkón zrejme inšpirovali vtáčie hlavy ochrankýň a anjelov. Tvary drobných plastík anjelov vychádzali z nádob na svätenú vodu tvoriacich bežnú súčasť kresťanských domácností v autorkinej rodnej dedine. Strieborné a medené vlákna pretkávajúce ich telá vznikli z drôtikov, ktoré v dome ostali po dcére Zuzane, keď spolu so synom emigrovala do Spojených štátov. Obdobie odlúčenia od detí malo na tvorivé myslenie autorky zásadný vplyv.

„Čo sme cítili vtedy, teraz sa už nedá vyjadriť. (...) Mám pocit, že vtedy som si uvedomila niektoré veci. Získala som iný, hlbší pohľad na život, pokoru. Bol to aj smútok, veľký smútok, ale zároveň som im vysielala lásku cez oblaky, hviezdy... Bola to životná skúsenosť pre nás, ale aj pre nich.”

Mária Rudavská – Ochranca VIII., 1989, Slovenská národná galéria

Ochranné sošky nadväzujú aj na spomienky z autorkinho detstva v Czarnej Góre – v goralskom kraji za Pieninami – kde kresťanská viera a ľudová slovesnosť spoluvytvárali atmosféru domova a ľudskej komunity. Z tajomných postáv však cítiť aj ozveny starších, pohanských kultov či ideu lárov a penátov – domácich ochranných božstiev z čias rímskej antiky. Sériu keramických ochrancov dopĺňajú aj podobizne v pastelovej kresbe či bronzovom reliéfe.

Mária Rudavská si trpezlivo vytvorila vlastnú originálnu mytológiu. Jej ochrankyne ukrývajú stopy prírodných a folklórnych archetypov, vysielajúc dôveru a ľudské teplo prekračujúce priestor a čas. Napriek skromnej forme majú veľkolepý, miestami až mrazivý efekt. Lyrická imaginácia autorky prináša osviežujúce obohatenie pragmatických stereotypov našej každodennosti.

Použité zdroje:

GURA DORIČOVÁ, Denisa – BRUNOVSKÝ, Daniel : Slovenské ateliéry. VirVar, 2010. 327 strán. ISBN 9788097034740.
Mária Rudavská [Kat. výst.]. Bratislava : SNG, 1997, 34 s. . ISBN 8085188937.
KARPISCAK, Adeline Lee - JANČÁR, Ivan. Sny na priesečníku s realitou = Dreams Intersect Reality : Slovenskí výtvarníci vlastnými slovami = Slovak Visual Artists in their Own Words. Bratislava : Galéria mesta Bratislavy, 2007, 110 s. ISBN 9788088762935.
KVASNIČKA, Marián : Andrej Rudavský. Mária Rudavská. Zuzana Rudavská. Ondrej Rudavský. Bratislava : Slovenský Tatran, 1998, 270 s. ISBN 8022204757.