Talianska maľba
z galerijných zbierok
Talianska maľba
z galerijných zbierok
Medzi najznámejšie patrí dielo Nesenie kríža od Cecca del Caravaggia, ktorý mal podľa archívnych záznamov a štýlovej analýzy najbližšie ku Caravaggiovi. Údajne s ním udržiaval aj milenecký vzťah. Vplyv Caravaggia je výrazný aj v diele Antiveduta Gramatica – Sťatie svätého Jána Krstiteľa. Tvorca sa inšpiroval najmä v spôsobe zdôraznenia hlavných postáv pomocou svetla na tmavom pozadí. Obraz je pravdepodobne reprodukciou strateného originálu a podľa archívnych údajov pochádza z rímskeho Palazzo a Ripetta.
Podmanivé zobrazenie Svätej Kataríny je jednou z troch známych replík diela Simona Voueta, francúzskeho maliara pôsobiaceho v Ríme. Hoci autorstvo našej repliky nevieme presne určiť, Vouetove diela z rímskeho obdobia sa často pripisujú jeho blízkemu priateľovi Claudovi Vignonovi. Vytváranie replík v období renesancie nebolo ničím neobvyklým ani znevažujúcim. Ďalšou takou replikou je Svätá Praxedis, svätica žmýkajúca z výrazne červenej látky krv kresťanských martýrov. Veľmi podobných spracovaní námetu je viacero, avšak najpodobnejšie tomu zo zbierok SNG je dielo pripisované maliarovi Simonovi Pignonimu, ktoré má v zbierkach Museo de Arte v Ponce. Neskoršie premaľby potláčali stekajúcu krv a na nádobu domaľovali aj veko.
Autorstvo vieme archívne doložiť pri maľbe Svätého Sebastiána od Lorenza Lippiho. V Statens Museum vor Kunst v Kodani je kresba, ktorá s obrazom v zbierkach SNG zjavne súvisí. Kresba ako aj obraz tak predstavujú typický štýl florentského maliara. Krst Krista od Giulia Cesare Procacciniho je súčasťou rozsiahlejšieho chrámového cyklu scén z Kristovho života, ktorého ďalšie časti spravujú galérie v Bostone, Edinburgu či Sheffielde.
Giulio Cesare Procaccini – Krst Kristov (detail), 1615 – 1618, Slovenská národná galéria
Základ zbierky starého európskeho umenia tvorí časť zbierky grófa Jána Pálffyho, ktorú sústredil v kaštieli v Kráľovej pri Senci. Systematickému zbieraniu a odbornému spracovaniu umenia talianskej proveniencie sa venoval najmä Karol Vaculík, prvý výkonný riaditeľ SNG. Zbieranie aj vystavovanie zbierky do roku 1989 často záviselo od politického ovzdušia, čoho príkladom je aj Vaculíkova rýchlo zmarená snaha vystaviť diela v stálej expozícii po otvorení novozrekonštruovanej Slovenskej národnej galérie v roku 1977. Väčšina diel je momentálne nainštalovaná v expozícii európskeho maliarstva na Zvolenskom zámku.
Podrobnejšie sa o zobrazených príbehoch, ikonografii, určení a reštaurovaní diel dočítate v kurátorských textoch Zuzany Ludikovej na stránkach jednotlivých diel. Podrobný pohľad na najvýznamnejšie diela zbierky ponúka aplikácia Second Canvas Zvolen.