Adekvátne splnenie silnej prosovietskej idey, ktorá sa od stvárnenia stavby vyžadovala, sledovali odborní aj politickí činitelia a jeho architektonické vyznenie sa kontrolovalo na drevenom modeli reálnej veľkosti. Stavba mala byť pritom dostatočne výrazná, aby mohla konkurovať hradnému objektu a situovaná tak, aby bola dobre viditeľná pri diaľkových pohľadoch z hlavných príjazdových ciest do mesta, aj z jeho významných lokalít. Podľa smerníc na vypracovanie úvodného projektu diela malo byť toto „národné formou a socialistické obsahom, vytvorené metódou socialistického realizmu.“

Slavín spolu so svojím areálom mal byť akýmsi "gesamtkunstwerkom" - všeobjímajúcim súborom umeleckých druhov, vytvárajúcim ucelený monumentálny efekt. V útrobách podstavca je umiestnená malá obradná sieň so symbolickým sarkofágom a maliarskou výzdobou od Juraja Krena a Dezidera Castiglione. Stavbu i celé okolie dotvárajú početné sochárske diela významných dobových umelcov. Na vrchole 39,5 metrov vysokého pylónu sa nachádza monumentálna socha sovietskeho vojaka vztyčujúceho vlajku od Alexandra Trizuljaka, navrhnutá v proporčnej skratke pre pozorovanie z podhľadu.

Vstupné dvere do obradnej siene zdobí bronzový reliéfny súbor Rudolfa Pribiša s komornými figurálnymi scénami vojnového života. Pri vstupe do areálu sa nachádza reliéf "Prísaha na bojovú zástavu" od Ladislava Snopka, v areáli potom súsošie "Nad hrobom spolubojovníka" od Tibora Bártfaya, súsošie "Po boji" od Jána Kulicha a "Súsošie vďaky" od Jozefa Kostku. 

Pamätník bol verejnosti slávnostne odovzdaný 4. apríla 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia Bratislavy. Dodnes je častým miestom oficiálnych návštev zahraničných štátnikov.