„Verím v čiaru, najmä v jej nahotu, čírosť a samotu. Bod je málo, plocha je mnoho, nad nimi je však priestor.”

Miroslav Cipár (1935) vychádza zo základnej skúsenosti „homo faber” – človeka tvorcu. Nápady ani hotové výsledky sa nerodia z čistej inšpirácie, ale pri sústavnej každodennej práci. Preto opakovane skúša, kreslí, maľuje, tvaruje, navrhuje, kombinuje a opäť kreslí. Tvorí takmer v každom médiu a okrem dizajnu, knižnej ilustrácie či animovaného filmu sa venuje aj kaligrafii. Práve ako značkár a typograf si vytvoril osobitý rukopis. Má istú ruku, suverénne gesto a švih.

Cipárov zvýšený záujem o písmo sa odráža v bohatej sérii značiek, väčšinou vychádzajúcich z redukovaného alebo modifikovaného tvaru písmena. Jednoduchosť, reprodukovateľnosť, zapamätateľnosť a medzinárodná zrozumiteľnosť patria medzi najpožadovanejšie vlastnosti dobrej značky. Cipár k nim pridáva svoj špecifický vtip a výtvarný esprit. Pri tvorbe sa hrá s tvarom písmen a značku individualizuje originálnymi nápadmi.

„Viackrát som zažil aj to, že keď som značku vytvoril a predložil ju zadávateľom, tí reagovali napríklad slovami: „Čo to je? Mohlo to byť aj lepšie.” Keď som im však vysvetlil, v čom spočíva môj postup, tak nastal „aha efekt” a už bolo všetko v poriadku. Je to ako s vtipom, nie každý ho pochopí na prvýkrát.”

Autor pri tvorbe nového znaku začína voľnou kresbou. Je presvedčený, že symbol, piktogram či znak musia byť výtvarným činom. Jeho obľúbeným pracovným nástrojom je v prvom rade hlava, v nej sa odohrá to najdôležitejšie. Než príde na rad štetec, pracuje ceruzkou, fixkou, perom alebo pastelkou. Až na samom konci sú pravítka, kružidlo a počítač. Matematická konštrukcia tvarov či rytmus bielej a čiernej farby prídu na rad až vtedy, keď autor usúdi, že značka nadobudla svoj základný vzorec. A práve tie najjednoduchšie pôsobiace znaky sa zvyčajne rodia zdĺhavo. Môže to pripomenúť postup starých čínskych maliarov, ktorí mesiace študovali všetky vlastnosti stebla trávy či listu stromu, aby ho potom bezchybne načrtli jedným ťahom štetca.

Cipár sa inšpiruje figúrkami, zvieratami, inokedy mu znak vyrastie iba z čírej abstrakcie daného pojmu či iniciál. Svojimi návrhmi dokazuje, že minimum a čistota výrazových prostriedkov môžu znamenať veľmi veľa.

Dôležitým princípom Cipárovej tvorby je neopakovať sa. Každá úloha je iná, každá si vyžaduje a zaslúži iný prístup a iné riešenie. Ale to, čo majú napriek hojnosti rozdielnych prístupov, postupov a výrazov tieto značky spoločné, je práve autorova metafora životného pocitu.

„Zaujímajú ma znaky vecí, predmetov, ktoré zakladám po ploche a snažím sa v ich prelínaní alebo zhlukoch, v štruktúrach vnímať zložitosť civilizačnej informácie, presilu poznatkov, v ktorých sa človek musí orientovať. Usilujem sa nájsť v zdanlivom chaose informácií tú svoju líniu, objaviť antropomorfný obrys alebo znak, symbol.”

SNG - Slovenská národná galéria

„Sú to písmená, ale poprepájané tak, že vzniklo okienko a zároveň je to blindrám, na ktorý sa napína maliarske plátno,” vysvetľuje Cipár.

Logotyp Slovenskej národnej galérie je kombináciou lineárnej a písmovej skratky. Autor pracoval s pravouhlo radenými líniami a blokovým usporiadaním. Presvedčivým spojením písma a symboliky tak vytvoril okno do sveta umenia, ale aj citáciu charakteristického predmetu prezentácie umeleckých diel - rámu. Značka sa v rámci budovania identity galérie aplikovala na všetky materiály (hlavičkový papier, plagáty, katalógy a pod.).

BHS – Bratislavské hudobné slávnosti

Na značku Bratislavských hudobných slávností bola vypísaná verejná súťaž.

„Získal som prvé miesto. Bola ihneď vrelo prijatá nielen odbornou verejnosťou, grafikmi, ale aj laikmi a hudobníkmi. Značka sa dá čítať, lebo pozostáva z iniciálok B, H, S, ktoré sú vytvorené z troch hudobných symbolov. Je urobená z dvoch ťahov.”

Nadácia Antona Tunegu

Anton Tunega bol slovenský protikomunistický bojovník, ktorého začiatkom 50. rokov minulého storočia v politickom procese odsúdili na trest smrti.

„Táto značka je zložená z písmen A a T, pričom ide o kresťana, ktorého popravili, takže je tam vidno aj kríž a je to nakreslené jedným ťahom. Tá bodka je ako oko a súčasne ako grafický symbol.”

Mladé letá

Postup tvorby značky Slovenského pedagogického nakladateľstva opisuje autor takto: „Iniciály M a L som spojil do jedného ťahu a po pridaní chvostíka k písmenu L a očiek do M vzniklo milé zvieratko.”

Pružináreň a strojáreň Brezová

Vtipné a suverénne spojenie požadovaných písmen P, S, B. Zreteľné a nezameniteľné. Táto značka patrí k tým, ktoré má autor najradšej. Opäť je to hra s písmenkami, ktoré sú nakreslené jedným ťahom a súčasne je tam veľmi dobre rozpoznateľná pružina, produkt kedysi najväčšieho výrobcu na Slovensku.

Hindustan Steel Company

„Je to oceliarska spoločnosť. Evidentné je písmeno H, vo vnútri zase jasne cítiť farebne negatívne S, a pritom je tam zreteľný prierez oceliarskych „I” profilov a rôznych koľajnicových profilov. Túto značku tiež radím medzi najkvalitnejšie,” hovorí Cipár.

Trenčianske múzeum

Logo tvorí kombinácia písmen T a M v tvare hradnej veže alebo brány, ktorou sa dá vojsť do stredoveku. Ďalšia ukážka spojenia pozitívnej a negatívnej formy, ktoré autor rád kombinuje. Túto značku pre potreby objednávateľa rozšíril o siluety Trenčína a budovy múzea.

Internetová čajovňa

Značku internetovej čajovne poňal autor veľmi invenčne. Začal od najznámejšieho symbolu súvisiaceho s internetovou komunikáciou „@”, z ktorého jedným ťahom prešiel až do symbolu čajovne – hrnčeka, z ktorého sa vznáša hrejivá vôňa nápoja.

Slovenská filmová tvorba

Táto značka prešla desiatkami podôb, kým sa autor ako-tak uspokojil s kombináciou písmen S, F a T tak, aby zároveň vytvorili obrazec vinúceho sa filmového pásu vo filmovej kazete.

Bralen, tanečné divadlo

Roztancované zakrivené línie naskicované dvoma ťahmi štetca a jedna bodka na správnom mieste znázorňujú krásu pohybu a radosť zo života.

IBBY, International Board of Books for Young People

Aj tu nachádzame princíp spojenia pozitívnych a negatívnych foriem písmen. Medzinárodná značka vtipne oživuje písmená v tvare detskej figúrky.

Kysucký skanzen (alebo Múzeum kysuckej dediny)

Autor interpretuje túto značku ako kombináciu faktu a legendy. Symbol charakteristickej väzby spojenia drevených trámov v ľudovej architektúre aj atypický domček na stračej nôžke. Pri troche obrazotvornosti tam nájdeme aj zašifrované písmená M, K, D.

Slovenský spisovateľ

Jedno z najnevďačnejších spojení písmen, aké autorova generácia pozná – S, S. Riešenie sa ukazuje byť jednoduché, ak sa na vec pozrieme z inej perspektívy, a tá istá značka zrazu dostane úplne iný rozmer. Chce to len správny uhol pohľadu. Cipár písmeno S rozvinul do tvaru, ktorý mu po zduplikovaní a otočení o 180° umožnil vytvoriť symetrický znak symbolizujúci otvorenú knihu.

Miroslav Cipár  veľmi dobre vie, koľko parametrov musí obsiahnuť dobrý, príťažlivý znak či symbol, ak má osloviť chodca v dave i náročného estéta. A ide práve o to, aby tak urobil sugestívne a naliehavo, ale pritom kultúrne, s istou dávkou šarmu a vkusu.

„Dobrá značka je výsledkom dlhého uvažovania, skúšania, kombinovania a kreslenia, ktoré musí preskúmať možnosti. Nakoniec objavenú značku treba definovať tak, aby mohla byť vyjadrená matematicky, číselnými údajmi. Nesmie nič zvýšiť ani chýbať. Musí byť „osobnosťou”, musí mať tvár, musí byť sympatická, vľúdna, múdra, obsažná a jasná. Dobrý znak je matematika, hudba, poézia. Výsledok musí byť presný a krásny.”

Použité zdroje:

KRIŠKA, Fedor: Miroslav Cipár. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2002.

TROJANOVÁ, Eva: Miroslav Cipár: pamäť čiary. Bratislava: Galéria Z, 2011.

HOLAKOVSKÝ, Štefan: Z galérie tvorcov. Majster výtvarnej skratky akademický maliar Miroslav Cipár. In: Duševné vlastníctvo, 2010, č. 2, s. 50-54.

DVOŘÁKOVÁ, Helena: Miroslav Cipár: V ateliéri si užívam. In: Pravda, 2016.