„Výhľad bol nádherný. Modrasté fialové tóny sa miešali s bledozelenými. Bolo nezvyčajne sparno, jemné obrysy sa rozplývali, v sparnom teplom vzduchu plávali hmlovité kopovité oblaky. Ich tieň sa lenivo kĺzal stráňami, pasienkami.“
Takto si Ladislav Mednyánszky poznačil v auguste 1917 svoj dojem z oblohy. Zamerajte sa aj vy na oblaky a oblohu pri prechádzke alebo pri pohľade z okna. Preskúmajte ich ako prírodný úkaz i zdroj umeleckej inšpirácie cez rôzne motivačné a výtvarné aktivity.
Článok dopĺňa a rozširuje učivo predmetov prírodoveda a biológia, výtvarná výchova, slovenský jazyk a literatúra. Aktivity sú vhodné najmä pre žiakov 3. - 5. ročníka ZŠ. Podporujú predovšetkým analytické myslenie, verbálne kompetencie, vnímanie jemných rozdielov a tvorivý prístup k riešeniu zadaní.
Vznik oblakov
Na to, aby mohli oblaky vzniknúť, musí sa voda premeniť z plynného skupenstva na kvapalné. Tento proces sa nazýva kondenzácia vodnej pary. Z takto vzniknutých oblakov padá voda na zem v podobe dažďa alebo snehu. Po dopadnutí sa časť vody vo forme vodnej pary odparuje smerom nahor, kde sa premieňa na malé vodné kvapôčky – tie sa opäť formujú do oblakov. Okrem vodných kvapiek sa oblaky skladajú aj z ľadových čiastočiek. To, aký oblak vznikne, závisí od viacerých faktorov, napríklad teploty, prúdenia či vlhkosti vzduchu.
Ladislav Čemický – Oblaky, 1982, Galéria umenia Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch
Aktivita:
Pozorujte istý čas vo vopred zadaných intervaloch oblohu, napríklad počas jedného dňa každé 2 hodiny. Všímajte si mieru oblačnosti, veľkosť a tvar oblakov, ich farbu i farbu oblohy. Výsledky svojich pozorovaní aj s presných časom si starostlivo zapíšte. Na konci pozorovacieho procesu vyhodnoťte, ako sa obloha menila.
Pavol Breier st. – Bratislava, Panoráma pod mrakmi, 1980 – 1990, Slovenská národná galéria
Môžete sledovať tiež rôznorodosť oblakov v ten istý čas na rôznych miestach – porovnajte pohľad na oblohu z okien opačných strán vášho domu. Vytvoríte si tak vedecký zápis, ktorý by mal byť čo najpresnejší a najvernejší.
TIP: vyhľadajte si jednotlivé druhy oblakov a ich latinské názvy. Pokúste sa podľa nich pomenovať tie, ktoré objavíte na oblohe.
Jozef Cincík – Štúdia oblaku, po 1935, Slovenská národná galéria
Zážitok pod holým nebom
Oblohu môžeme skúmať aj z výtvarného hľadiska – akú kompozíciu oblaky vytvárajú, aká zaujímavá je ich farebnosť, akým dojmom na nás pôsobí... Zastavte sa počas prechádzky a sledujte, čo sa na oblohe odohráva. Vôňa, vzduch, svetlo – to všetko umocňuje náš zážitok s krajinou pod holým nebom.
Práve takýto neopakovateľný zážitok bol tiež dôvodom, prečo v 19. storočí začali umelci tvoriť dovtedy neobvyklým spôsobom – priamo v krajine, tzv. „v plenéri“. Zaujímala ich každá zložka krajiny a do svojich diel premietali to, ako na nich pôsobí. Zachytávali tak svoj priamy kontakt s ňou. Ich pozorovania sa však opierali aj o prírodovedné poznatky. Mnohé krajinomaľby venujú na obraze oblohe značný priestor. Tá je práve často nositeľom nálady a atmosféry krajiny.
Preskúmajte maľby plenéristov. Aká časť dňa je na nich podľa vás zachytená? Ako by ste sa cítili, keby ste sa na týchto miestach ocitli?
Maximilián Haushofer – Jezerní krajina, 1837, Oblastní galerie Liberec
Charles-François Daubigny – Pobřeží v Bretani, 1864, Oblastní galerie Liberec
Aktivita:
Na vedecký zápis nadviažte umeleckým zápisom. Exaktný jazyk a presné pomenovania nahraďte básnickým, symbolickým jazykom. Zopakujte si umelecké prostriedky, ktoré v opise oblohy môžete využiť – prirovnania, zdrobneniny, básnické prívlastky... Skúste pracovať v jeden okamih s oboma formami zápisov, vedeckým i umeleckým a porovnajte svoj dojem z oboch. Aký typ informácie získame z jednej a aký z druhej formy?
Maliar Ladislav Mednyánszky vo svojich denníkoch zanechal mnoho poetických zápisov svojich dojmov z oblohy a oblakov. Prečítajte si z nich úryvok. Ako pracoval so zachytením oblohy slovom a ako maľbou?
„Na oblohe som si všimol zvláštnu farbu, hore bola tmavomodrá, nižšie hrala do zelenkastej a končila sa na horizonte v priesvitnej, teplej fialkastej. Oblaky svietili, niektoré úzke mráčky, ktorých telá neboli do šarlátovej, mali teplú priesvitnú farbu. Veľká časť týchto tenkých oblakov bola tiež jasnejšia než zelenomodré pozadie.“
Ladislav Mednyánszky – Spišská krajina v zime, 1879, Slovenská národná galéria, voľné dielo
Ladislav Mednyánszky – Vlečné člny na Dunaji, 1880 – 1885, Oravská galéria, voľné dielo
Odtiene oblohy
To, čo nás i umelcov často na oblohe púta najviac, je jej farebnosť. Počas daždivého rána, jasného poludnia, zmrákajúceho sa večera. Všimli ste si, koľko rôznych farieb a odtieňov môže nebo mať?
Skutočná farba oblohy ale nie je modrá – je bezfarebná. Všetky farby, ktoré vidíme okolo nás, vidíme vďaka svetlu. Keď na zem putuje svetlo zo Slnka, prechádza atmosférou, kde sa stretáva s rôznymi drobnými časticami a molekulami plynov. Vo vzduchu sa tak rozptyľuje do farieb – farieb dúhy. Každá farba aj jej odtieň prechádzajú inou cestou tvorenou z rozličných vĺn. Naše oko je schopné rozoznávať farby práve vďaka týmto rozličným vlnovým dĺžkam. Modrá farba, ktorá putuje cez krátke vlnové dĺžky, sa rozptyľuje viac ako ostatné farby a my preto vnímame oblohu najmä ako modrú.
Ivan Rabuzin – Veľký oblak, 1990, Slovenská národná galéria
Pri východe a západe slnka sa od Slnka nachádzame v inej vzdialenosti ako počas dňa a farba oblohy sa podľa toho mení. Svetlo musí v atmosfére prejsť dlhšiu cestu. K nášmu oku prichádza dlhšími vlnami, ktoré sa rozptyľujú menej a my tak oblohu vidíme, ako hrá rôznymi odtieňmi žltej, oranžovej a červenej.
Ľudovít Fulla – Večerné oblaky, 1951, Slovenská národná galéria
Aktivita:
Vyskúšajte si, koľko odtieňov modrej dokážete namiešať a rozoznať. Pracujte s temperovými farbami. Vyberte si jednu modrú, bielu a čiernu farbu. Farby miešajte na palete alebo pomocnom papieri, namiešané výsledky naneste štetcom na papier vedľa seba tak, aby nesplývali, no mohli ste ich porovnávať.
Začnite tým, že spravíte vzorku vašej čistej, nezmiešanej modrej farby. Do modrej farby postupne pridávajte rôzne množstvá bielej alebo čiernej a pozorujte zmeny. Viete vybadať aj takmer nepatrnú zmenu farby? Použiť môžete aj všetky tri farby naraz. Napokon sa pokúste namiešať aktuálnu farbu oblohy a porovnať ju so skutočnosťou.
TIP: Vaše namiešané farby môžete porovnať s digitálnou paletou farieb. Aké rôzne odtiene modrej na nej dokážete nájsť?
Nebeský svet
Vo výtvarnom umení sa s oblohou a oblakmi stretneme aj vo forme symbolického odkazu na nadpozemský, nebeský svet. Najmä v období baroka pracovali umelci s oblakmi a ich rozmiestnením na obraze veľmi premyslene. Modelovali ich ako hmotu, na ktorej spočíva Boh, anjeli či svätí. Oblaky sú často rôzne zvírené alebo sa vznášajú tak, aby zvýraznili pompézny účinok diela na diváka. Stretnúť sa môžeme aj s maľbami oblohy a oblakov na klenbách – vytvárajú tak pocit, že sa nad našimi hlavami otvára široký pohľad do nebies.
Louis Boullogne ml. – Vzduch, 1721, Galéria mesta Bratislavy
Aktivita:
Vytvorte si stopu oblakov pomocou dvoch prvkov, ktoré ich tvoria – vody a vzduchu. Rozmiešajte si v širšej nádobe menšie množstvo vody so saponátom. Nástroj na vytváranie oblakov si vyrobíte z použitej plastovej fľaše: rozrežte ju asi v tretine, na zrezanú časť priložte sieťku tak, aby celý zrezaný otvor prekryla a prichyťte ju o fľašu gumičkou alebo lepiacou páskou. Časť so sieťkou ponorte do vody so saponátom a cez hrdlo fľaše fúkajte na výkres. Vytvoria sa vám na ňom penové kôpky oblakov. Tie môžete ďalej upravovať fúkaním – tak, ako na oblaky pôsobí vietor. Pena pomaly mizne a na výkrese sa objavuje zaujímavá stopa. Postup opakujte. Sledujte tvar a štruktúru oblakov na výkrese. Keď pena zmizne a voda uschne, zmiznú vaše stopy oblakov úplne?
Výsledok môžete ozvláštniť tým, že vo vode so saponátom rozmiešate temperové farby. Na výkrese tak môžete pozorovať rôznofarebné štruktúry. Aké počasie váš výkres pripomína? Aký pocit vo vás vaša obloha vyvoláva?
Ján Hrnčiarik – Oblaky nad červenou krajinou, 1994, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa
Ďalšie oblačné inšpirácie nájdete na výtvarných dielach plenéristov v aplikácii k výstave Z akadémie do prírody, kde si ich môžete vyhľadávať podľa počasia, nálady a motívov.
Pozorovaniu prírody sa venujeme aj v článkoch s aktivitami na tému stromy, voda, fauna a flóra.
Pozrite si aj ďalšie diela s motívmi oblakov a mračien.
Pripravila Miroslava Mišová.
Autor fotografií: Šimon Lupták
Titulný obrázok: Eduard Gwerk – Letiace oblaky, 1942, Slovenská národná galéria
Použité zdroje:
MEDNYÁNSZKY, Ladislav : Denníky 1887 – 1918. Bratislava : Kalligram, 2007. ISBN 978-80-7149-995-4. – použité citáty sú na stranách 58 a 438
BEŇOVÁ, Katarína (ed.) : Z akademie do přírody. Podoby krajinomalby ve střední Evropě 1860 – 1890. Brno : Books&Pipes Publishing, 2018. ISBN 978-80-7485-166-7.
BALÁŽOVÁ, Barbora – MEDVECKÝ, Jozef – SLIVKA, Dušan : Medzi zemou a nebom. Majstri barokovej fresky na Slovensku. Bratislava : Societas historiae artium, 2009. ISBN 978-80-970304-0-7.