Príznačne na to odkazujú štúdie filozofov a estetikov hovoriacich o konci dejín umenia, smrti autora či artefaktu. Zdá sa teda, že prekonávanie limitov, hraníc a iných obmedzení nie je doménou umelcov, ale aj diváka, galérie a múzea umenia či iných inštitúcií s umením súvisiacich. Práve začiatky a konce potom vytvárajú hraničné línie jednotlivých období a stávajú sa pre nás záchytnými bodmi v dejinách umenia. A keďže sa často stretávame s tým, že sa umenie veľmi rado zaoberá samo sebou, téma hraníc je preň atraktívna.

Doporučujeme

Hranice

Téma hraníc je veľmi široká a otvorená vďaka rôznorodému chápaniu významu pojmu. Úplne automatická interpretácia zrejme súvisí s politicko-geografickým významom – hranice ako vymedzenie určitého územia, teritória. Hranica môže byť vytvorená prirodzene, napríklad riekou, jazerom, morom... Lenže človeku, zdá sa, prirodzené hranice nestačili, a tak začal hranice vytyčovať a fyzicky budovať, prekračovať, búrať, prestavovať, spevňovať a rozširovať. Následne vznikali nevyhnutne nové vzťahy a rozdiely medzi ľuďmi a celými spoločenstvami. Hranice sa ako ideologický prvok používajú dodnes. [teaser id=41 type=article] Manipulácia je veľmi populárnym prístupom mnohých umelcov, ktorí s témou hraníc pracovali. Hranice sa dajú fiktívne prekresľovať, formovať, vymazávať a pod., pričom každý akt zmeny nesie iný význam a často odkazuje na kultúrno-spoločenské súvislosti. Pomocou týchto aktivít si umelci aspoň metaforicky uzurpovali moc, ktorá patrila štátu a často obmedzovala ich vlastné slobody. Hranice vo všeobecnosti možno vnímať ako limity, obmedzenia, ktorých prekročenie môže priniesť určité riziká, alebo naopak objavy. Ako by sa vyvíjalo umenie, keby umelci neprekračovali hranice? Hranice sú hrozbou, ale aj výzvou zároveň. Napokon všetci máme stanovené určité osobné hranice, ktoré nemôžeme alebo nechceme prekročiť, no niekedy sa za nimi otvárajú nové obzory. Aj vďaka svetu umenia môžeme objaviť alebo dokonca prekročiť svoje vlastné hranice.

2 minuty

Pojem hranice sa podvedome spája s geografickým či politickým významom. Hranicu si tak predstavíme ako pomyselnú, vybudovanú alebo na mape zaznačenú líniu medzi určitými regiónmi. Ale táto línia, respektíve hranica, môže byť aj prirodzene vytvorená, napríklad riekou, jazerom, morom... Lenže človeku, zdá sa, prirodzené hranice nestačili, a tak začal hranice vytyčovať a fyzicky budovať, prekračovať, búrať, prestavovať, spevňovať a rozširovať. Skrátka s nimi manipulovať. A manipulácia je veľmi populárnym prístupom aj mnohých umelcov, ktorí s témou hraníc pracovali. Dajú sa prekresľovať, formovať, vymazávať a pod., pričom každý akt zmeny nesie iný význam a často odkazuje na kultúrno-spoločenské súvislosti.

Rudolf Sikora - Grafy a topografia (1969), Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, GPB

Okrem toho, aj geopolitické hranice sú pre umeleckú tvorbu výzvou. Predsa väčšina umelcov sa snaží dostať do povedomia laickej aj odbornej verejnosti aj za hranicami svojho regiónu. A práve preto sa v snahe neustále prekračovať hranice mnohí z nich stávajú nomádmi. Veľmi podobne však dopadajú aj niektoré umelecké diela, ktoré nie sú doma ani tu ani tam. Napríklad nie sú vyslovene maľbou, ani sochou a „kočujú“ medzi výtvarnými druhmi či žánrami. A tak hoci sa zdá, že hranica je vyslovene deliacim prvkom – medzi interiérom a exteriérom, vpravo a vľavo atď., v prípade výtvarného umenia neraz aj zjednocuje.

Denisa Lehocká - Bez názvu (2008), Slovenská národná galéria, SNG

Tak ako pri iných témach, aj v prípade hraníc je pre umenie dôležitý kultúrno-spoločenský kontext. A spoločenské dianie sa veľmi často odvíja od vytyčovania a prekračovania hraníc, limitov a obmedzení. Stačí, ak si uvedomíme, ako sa na domácej umeleckej scéne odrazili historické momenty formovania rôznych štátnych útvarov, ktoré na našom území vznikli. Čím striktnejšie boli hranice vytýčené, čím väčšie obmedzenia v pohybe položené, tým väčší ohlas to vyvolalo na pôde umeleckej tvorby. Je to celkom pochopiteľné, pretože fyzické obmedzenia človek veľmi často prekonáva v mentálnej rovine. A kreatívna tvorba je pre to vhodnou činnosťou.

Július Koller - Ping-pongový stôl (1990), Slovenská národná galéria, SNG

Okrem štátnych hraníc sa umenie zaoberá aj obmedzeniami, ktoré si spoločnosť ukladá práve v rovine mentálnej. Sú to rôzne pravidlá, ktorými sa riadi, ale aj limity správania, za ktoré väčšina spoločnosti nie je ochotná zájsť. Mohli by sme hovoriť o hraniciach tolerancie. Mnoho umelcov s obľubou provokuje diskusiu o problematických témach a prekračuje tak často „hranice slušnosti“, čím však do istej miery nastavujú spoločnosti zrkadlo a poukazujú na to, pred čím väčšina z pohodlnosti či skôr konformnosti zakrýva oči. Príkladom takého pôsobenia u nás môže byť tvorba umeleckej dvojice Lucie Tkáčovej a Anetty Mony Chisy.

Anetta Mona Chisa - Xerox (2000), Slovenská národná galéria, SNG

MOTIVAČNÉ AKTIVITY

Pohyblivé múry

V dynamike spoločnosti tiež existujú isté hranice. Sú to hranice nášho osobného komfortu, priestoru, osobné zóny, ľudia, ktorých púšťame k sebe bližšie. Divadelný režisér Augusto Boal po 2.svetovej vojne hľadal možnosti, ako vrátiť ľuďom citlivosť a vlastné vymedzenie cez/pomocou cvičenia s telom, v technikách divadla utlačovaných. Fungujú predovšetkým vo väčšej skupine. Intenzívnejšiemu zážitku pomáha, ak sa pripodobní konkrétnej situácii napr. z dejín a múr vyslovuje a stupňuje dohodnuté slová, vety či konkrétny pokrik.

Celá skupina sa postaví do tesného radu vedľa seba tak, aby sa všetci dotýkali ramenami. Drobnými rytmickým krokom sa celý takýto „múr“ začne pohybovať dopredu. Oproti múru stojí jeden, ktorého úlohou je nájsť spôsob, ako múr zastaviť. Nesmie pri tom použiť žiadne fyzické násilie. Múr sa pohybuje dovtedy, kým ho jednotlivec svojim konaním nepresvedčí, rovnako však môže bez povšimnutia pochodovať ďalej, či zatlačiť jednotlivca svojím pohybom. V úlohe zastavovača múru je dobré sa vystriedať a po skončení si reflektovať pocity na oboch stranách.

Cvičenie sa dá opakovať v rôznych variáciách: jednotlivec stojí medzi dvoma oproti sebe sa pohybujúcimi múrmi, v strede približujúceho sa kruhu (ten je možné vo fáze, keď už sa nedá hýbať dopredu, uzatvárať rukami zhora), ide rovnakým smerom ako múr, ktorý ho prenasleduje.

Ján Budaj, Dočasná spoločnosť intenzívneho prežívania - Pouličná akcia (1979), Slovenská národná galéria, SNG

VÝTVARNÉ AKTIVITY

Zotieranie hraníc
Farbami dokážeme rozlíšiť plochy. Farebný kontrast ohraničuje plochy a línie predmetov. Čo sa stane, ak sa tieto plochy spoja? Zoberte si savé papiere, servítky alebo vreckovky. Použite akvarelové farby a štetcom nechajte vpiť farbu do papiera. Môžete použiť pipetu s farebnou vodou vytvorenou z pigmentov a kvapkať na papier. Každý podklad namaľujte inou farbou. Na podložke poukladajte farebné servítky vedľa seba a pozorujte. Farebné hranice sa začnú stierať a farby prelínať. Touto aktivitou sa dá dobre demonštrovať miešanie farieb. Na začiatku použite základné farby (modrá, červená, žltá) a ďalej zmiešavajte.

Dezider Milly - Horizont (1965), Slovenská národná galéria, SNG

Mapované vrstvenie
Mapy nám slúžia na objavovanie geografických miest, ohraničujú územia a pomáhajú nám s orientáciou. Kartografia je odbor zaoberajúci sa vytváraním máp. Zahrajte sa na kartografov! Premyslite si, čo budete zakresľovať. Stanovte si  územia a vyznačte ich hranice. Tie zaznamenávajte pomocou farebných fixiek na priehľadných fóliách. Na jednej fólii zmapujte hlavné mestá, na inej tečúce rieky. Obkresľujte hranice štátov, alebo sa zamerajte na mapy podľa rôzneho členenia (regióny, priemysel, počet obyvateľov...). Nakoniec vybudujte nové mapy prelínaním vrstiev cez seba. V škole sa dá touto aktivitou spestriť hodina geografie. Stačí zadania prispôsobiť učivu a zapojiť k nemu  technické prostriedky, napríklad presvietením nových máp na stenu alebo priamo na závesnú mapu v triede.

Stanislav Filko - Realita II. (1966), Slovenská národná galéria, SNG

Podmienené kreslenie / Mentálne mantinely
Keď kreslíme, vytvárame línie. Línia vymedzuje priestor na papieri. Pod pojmom hranice si väčšina predstaví fyzické hranice, podobne ako čiara na papieri.  Kresba sa však môže stať prostriedkom ohraničovania na základe mentálnych hraníc – vymedzených podmienok, ktoré určujú výsledný obraz. Zadajte si pravidlá a obmedzenia, posúvajte svoje hranice a zdolávaním bariér objavujte nové možnosti. Napríklad: vytvorte kresbu konkrétneho predmetu jediným ťahom. Ak ste praváci, kreslite ľavou rukou a naopak. Zmeňte zaužívaný spôsob kreslenia tým, že položíte papier na zem alebo si vytýčte vlastné hranice tela ležmo.

Igor Kalný - Figurálna kresba IV. (1986), Slovenská národná galéria, SNG

Titulný obrázok: Stanislav Filko - Asociácie III. (1968), Slovenská národná galéria, SNG