Cigánsky primáš Jaňo so svojou bandou, Terňa

Etnografický pohľad Jozefa Kolarčíka – Fintického

Rodák zo Šariša Jozef Kolarčík (1899 – 1961, neskôr pribral priezvisko Fintický, podľa svojho dlhoročného pôsobenia v obci Fintice pri Prešove) bol významný zberateľ ľudovej slovesnosti. Jeho písomná pozostalosť bola spracovaná Vierou Sedlákovou (1981). Popri učiteľskom povolaní sa intenzívne zaujímal o miestny folklór a cigánsku kultúru, ktorá mala v šarišskom regióne silné zastúpenie. V 30. rokoch spolupracoval s Československým rozhlasom v Košiciach a Prešove, kde pravidelne pripravoval rozhlasové relácie o ľudových tradíciách a rómskej kultúre. Podobne ako Josef Polák sa aj Kolarčík-Fintický amatérsky venoval fotografii. Jeho pozostalosť dnes predstavuje jeden z najucelenejších dokumentov spôsobu života Cigánov, ktorý navzdory ideologickým konfliktom popularizuje a pomáha pochopiť miestny kolorit a kultúru cigánskeho etnika. Niekoľko záberov dokumentuje spôsob bývania pred druhou svetovou vojnou vo vidieckom prostredí (lokality Jarovnice, Lomnička, Drienovec), kde žili početné generácie Cigánov už niekoľko storočí. Vo väčších mestách (Prešov, Košice) sa sústreďovali prevažne hudobnícke rodiny. Práve hudba popri kováčskom remesle bola najrozšírenejším spôsobom obživy. Hudobníci sú zachytení v štylizovaných pózach jednotlivo alebo vo veľkých skupinách. 
 

Miroslav Kleban ● VYPOVEDANÍ – CIGÁNI V SLOVENSKOM VÝTVARNOM UMENÍ 19. A 20. STOROČIA