Bičovanie Krista z cyklu veľké pašie (4/12)

Napriek naznačeným poučeniam zo Schongauera sa aj v scéne Bičovania autor drží svojho konceptu a od preberania vzoru akoby sa vedome dištancoval. Dokonca sa zdá, že sa už ani nesnaží o opakovanie figúr, tvoriacich kontinuitu rozprávania. Ježiša, priviazaného k stĺpu uprostred miestnosti i celej scény s rukami vyviazanými dohora, bijú traja muži – vojak a drábi – jeden z nich s bičíkmi, tí druhí s prútovými metlami, tretí, kľačiaci vpravo dole, si tento „nástroj“ pripravuje. V pozadí vpravo hore sa odohráva
predchádzajúca scéna vypočúvania Krista, pravdepodobne ešte pred Kajfášom, od ktorého potom Ježiša odviedli k Pilátovi. Ten stojí celkom vľavo, spoznáme ho podľa orientálnej pokrývky hlavy a vladárskej paličky, nasledovaný zástupom Židov vedených pravdepodobne jedným zo zákoníkov. Priestorová štruktúra je opäť rozvinutá, priehľad do jednej menšej miestnosti zaplnil dokonca len nábytkom a nechal ju „bez deja“; celkovej prehľadnosti scény i jej architektonického členenia pomohol aj mierny nadhľad, s ktorým kompozíciu vytváral. Nedostatky perspektívy – je len tradične odpozorovaná, nie konštruovaná (centrálna perspektíva) – sa prejavujú aj v dlažbe, ktorá inak svojím pravidelným vzorom bývala silným článkom geometricky modelovanej priestorovej ilúzie.

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)