Některé prvky na této stránce nejsou přeloženy do češtiny. ¯\_(ツ)_/¯
datace:
rozměry: výška 180 cm
výtvarný druh: sochárstvo › skulptúra
námět: náboženský motív
figurálna kompozícia
materiál: drevo, lipa
technika: mladšia polychrómia
zlátenie
galerie: Kostol sv. Kríža v Kežmarku
tagy: kristus ukrižovanie krv
kolekce:
místo vzniku: Kežmarok

Korpus sa vyznačuje pokojným výrazom bez dramatických akcentov. Kristovo telo je komponované s tendenciou k symetrii, bedrové rúško neopúšťa siluetu žiadnymi rozviatymi cípmi drapérie, prilieha k telu. Jeho skromnými akcentmi je iba preloženie lemu látky na čelnej strane a mierne zvlnená kaskáda pri pravom bedre. Zvýraznený hrudný koš lemuje veniec rebier, hrudník je síce členitý, no kľúčne kosti a ani konštrukcia úzkych ramien v tejto anatomicko-analytickej koncepcii už nezodpovedajú. Končatiny pokrýva sieť výrazných tepien a žíl, ktoré na inkarnát vystupujú v nízkom reliéfe, ich markantná podoba ale vylučuje, že by boli odpozorované zo skutočnosti. Budia dojem, akoby boli vytvorené s pomocou kožených šnúr natiahnutých na dreve sochy pod polychrómiou. Ostatné reštaurovanie však dokázalo, že tvoria organickú súčasť jadra skulptúry, boli teda vyrezané v dreve. Kým rezba tela neposkytuje veľa špecifických štýlových znakov, tvár Ukrižovaného sa predsa len líši od priemernej dobovej produkcie. Vyznačuje sa pomerne plastickým reliéfom, oči, komponované diagonálne po stranách dlhého nosa, spočívajú v hlbokých jamkách. Otvorené ústa ako keby sugerovali hovor. Vlasy aj brada sú vyrezané relatívne sumárne, skôr v blokoch, členených plytkými, paralelnými vlnovkami než priestorovo artikulovanými kučerami, aké zakrátko po tomto čase bude možné obdivovať na sochách Majstra Pavla. Tŕňovú korunu tvorí robustný cikcakovo spletený veniec. Pri poslednom reštaurovaní bola odkrytá a následne konzervovaná  vrstva inkarnátu, zachovaná v najväčšom rozsahu. Nie je to však polychrómia primárna, pochádza pravdepodobne až z 18. storočia. Gotická povrchová úprava je známa iba vo fragmentoch odhalených v reštaurátorskom výskume. V porovnaní s tým dnešným, primárny inkarnát bol svetlejší a, hoci aj nie tak výrazné ako sú teraz viditeľné prúdy krvi, obsahoval aj stopy krvavých pramienkov – na tvári spod tŕňovej koruny a, prirodzene, i zo všetkých rán v rukách a na nohách.

Dušan Buran ● Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)