Oltárny triptych sv. Anny Samotretej je pendantom podobného diela (Oltár sv. Martina a sv. Mikuláša) a pochádza taktiež z rovnakej maliarskej dielne Majstra z Okoličného. Oltáre sú dnes umiestnené na východnej stene lode Kostola Očisťovania Panny Márie v Smrečanoch. Oba boli vytvorené v rovnakom čase – datovanie 1510 je aj na triptychu sv. Anny viditeľné na pôstnej strane oltára na pevnom krídle pred posteľou so sv. Alžbetou. Pokiaľ Oltár sv. Martina a sv. Mikuláša si na sviatočnej i pôstnej strane „vystačí“ s izolovanými figúrami mužských svätcov, dramaturgia jeho dámskeho náprotivku je iná. V zatvorenom stave ukazuje štyri epicky poňaté scény zo života sv. Alžbety Uhorskej, v otvorenom potom mnohofigurálne, do skupín zostavené kompozície Kristovho príbuzenstva.
Sviatočná strana triptychu v Smrečanoch znázorňuje tému Svätého príbuzenstva – najrozšírenejšiu genealogickú fikciu neskorého stredoveku. Na rozdiel od ikonografie „Stromu Jesseho“, sleduje Kristovu rodinu po materskej línii, čiže cez postavu Panny Márie a jej matky – sv. Anny. Kvôli absencii biblickej referencie vzbudzovala idea Kristovho príbuzenstva od počiatku kontroverzné debaty aj v samotnej cirkvi. Najmä predstava troch manželov sv. Anny, tzv. trinubium, bola často diskutovaná a odmietaná. Napriek tomu sa na prelome 15. a 16. storočia v strednej Európe rozšírila v rozličných médiách a nečakane bohatých formách, čoho dokladom je tiež celý rad oltárov zo Spiša. Tridentský koncil (1545 – 1563) napokon koncept tzv. trinubia definitívne odmietol.
Pozadie strednej tabule aj postranných krídel smrečianskeho oltára tvorí zlaté brokátovanie s opakujúcim sa motívom strapcov vínnej révy (symbol Kristovej obete), veľmi podobným napr. brokátovaniu na sviatočnej strane Oltára sv. Anny v Spišskej Sobote. Obrazový priestor všetkých troch tabúľ je zjednotený rovnakou mierkou postáv i kontinuálne prechádzajúcim šedým parapetom, ktorý delí zakaždým tie najdôležitejšie figúry od ostatných. Stredná tabuľa v popredí zachytáva sv. Annu a Pannu Máriu – sediac na jednoduchej lavici pred parapetom. Mária na kolenách drží nahého Ježiška, ktorý sa načahuje za jablkom v ruke Anny. Kým jej hlavu pred zlatým nimbom, ako aj krk zakrýva biele rúško vydatej ženy, o poznanie mladšia Mária mala pôvodne na hlave korunu nakreslenú čiernymi linkami (z nej dnes vidno na zlatej ploche svätožiary už iba fragmenty). Anna je odetá do červeného plášťa, len rukávy šiat pod ním sú bordovej farby. Naopak, tmavočervené šaty Márie sú členitejšie (golier, opasok, manžety), cez plecia má prehodený tmavomodrý plášť, rozpustené plavé vlasy jej padajú na plecia. Každá z postáv je identifikovaná nápisovou páskou (sancta anna; jesus·xr[istu]s; Maria·virgo). Za Máriou, zároveň za kamenným múrom, stojí sv. Jozef v červenom plášti s kapucňou (·Joseph·), za postavou sv. Anny jej traja manželia (Joachim;·Cleophas; Salome·). Kým Jozef má kapucňu spustenú na chrbte, na postavách Anniných manželov už na prvý pohľad zaujmú rôzne exotické pokrývky hlavy, taktiež ich gestá sú živšie ako u Jozefa.
Krídla sú vyhradené nevlastným sestrám Panny Márie. So svojimi deťmi sedia pred kamenným parapetom, za ním sú potom zakaždým v skupine znázornení ďalší príbuzní. Ľavé krídlo zachytáva rodinu Márie Kleofášovej (Maria ·cleophe – z druhého manželstva sv. Anny). Vpredu, pred múrom sedí Mária so synmi (s·Simon [Zelotes]; Joseph·inst; s·Judas [Júda Tadeáš]; s·Jacobus·minor). Za parapetom na základe nápisových pások identifikujeme manžela Márie Kleofášovej (Alpheus); postavy za ním (Asmeria; Emerius; Memelia) by mali byť členovia rodiny z druhého kolena – sestry sv. Anny, Esmerie, ktorej vnučka Memelia porodila neskoršie sv. Serváca biskupa (s. Servacio). Pravé krídlo je vyhradené najmladšej dcére sv. Anny – z tretieho manželstva so Salomosom (Maria·Salome). Ako obvykle, Mária sedí pred šedým parapetom, ktorý ju a jej dvoch synov (s·Jacobus·[mai]us; s·Johannes ·ewa[n]ge[lista]) oddeľuje od zvyšných členov rodiny. Medzi nich patrí jej manžel (·Sebedeus·), sesternica sv. Anny – Alžbeta (s·Elisabet) s malým synom (s·Johanes ·baptis[ta]) a manželom (Sacharias) a napokon tiež Alžbetin brat (Eliud).
Dušan Buran ●
Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500 (Slovenská národná galéria, 2017)
