Prechod partizánskej brigády Pomstiteľ cez front. Odpočinok na ceste z Magurky na Chabenec.

Fotografie, ktoré sa nám vzácne zachovali z obdobia SNP, realizovali zväčša anonymní a neprofesionálni fotografi, neraz účastníci bojov v horách. Mnohé zábery tak nesú známky nezvládnutia fotografickej techniky (rozostrenie, hrubé zrno, výrazný kontrast medzi bielou a čiernou farbou atď.) a kompozičného usporiadania jednotlivých plánov. Fotografie však vznikali v náročnom teréne, pri fyzickom výkone či bojovom nasedení, a situáciu neraz komplikovali aj zhoršené svetelné podmienky. Cez to všetko sú však fotografie mimoriadne svojím vizuálnym svedectvom o odboji Slovákov voči fašistickým silám v krajine. 

Obsah je tak zásadnejší než kvalita samotná. Fotografie, ktoré sa doposiaľ zachovali, možno na základe obsahu rozdeliť do troch základných okruhov. Po prvé sú to vojenské operácie, presuny a život partizánov v horách. Ďalším motívom sú represálie voči účastníkom povstania a voči partizánskym obciam, ktoré v dôsledku ich pomoci ľahli popolom. A napokon je to povstalecká krajina, ktorá je dokumentovaná po odznení bojov. Pohľad na krajinu je narušený jej zdevastovanými časťami, zvyškami munície a obeťami. 

Pomerne unikátnym súborom fotografií, ktoré sa nám zachovali, je prechod partizánskej brigády „Pomstiteľ“ cez front, konkrétne cez Magurku a Chabenec v zime 1945.68 Autorom týchto fotografií bol František Nový, ktorý spolu so svojou ženou Magdalénou Novou patrili k tejto partizánskej skupine. Fotografie sú zaujímavé nielen tým, že prinášajú relatívne celistvú, a nie fragmentárnu správu o živote partizánov v horách, ale sú zaujímavé aj svojím spracovaním. Hoci ide o momentky, na ktorých pozorujeme partizánov ako sa presúvajú v hlbokom snehu krajinou. Vinú sa ako niť v hlbokých údoliach, alebo ležia na stráňach pri krátkom odpočinku, pozorujeme ich ako prechádzajú dedinou Liptovská Lužná. František Nový disponoval nielen postrehom pre slušné kompozičné usporiadania, ale dokázal aj realizovať fotografie vo veľmi dobrej technickej kondícii. K traumatickým fotografiám patria najmä fotografie vypálených obcí Telgárt a Ostrý Grúň, ďalej podoby odkrývania masových hrobov pri Partizánskom či obrazy popravených partizánov a miestnych obyvateľov. Tieto fotografie nás zasahujú viac než iné, pretože sme spoluúčastní dívania sa na mimoriadne traumatické situácie. Tie stoja v absolútnom protiklade voči oficiálnym fotografiám slovenského štátu. Vo svojej obsahovej naliehavosti demaskujú na oko „bezproblémový a idylický“ život v slovenskom štáte. Bez ich poznania by bol archív STK len fragmentom obrazovej správy o slovenskej krajine a posolstvo o dôsledkoch politiky slovenského štátu by zostalo nevypovedané.

Bohunka Koklesová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)