Strážcovia a ochrankyne Slovenska - ochrankyňa liturgie

V tvorbe klasika slovenskej moderny Martina Benku (1898—1971) od začiatku 40. rokov možno sledovať príznačný ideový a štylistický obrat. Do úzadia ustúpili modernistické ašpirácie, prehĺbili sa prvky mravoučnej žánrovosti a rozprávkového postromantizmu. 

Eklatantným príkladom sa stal cyklus 24 malieb Strážcovia a ochrankyne Slovenska (1940—1942) pôvodne určený pre „propagačné“, tzn. propagandistické ciele Matice slovenskej. Zamýšľal ich realizovať vo veľkom meradle, čo sa neuskutočnilo a cyklus vyšiel v MS v Martine (1942) ako reprezentačný album s básňami V. Beniaka.

Benka v neskorších pamätiach vylučoval akékoľvek politické pozadie ich vzniku, alegorické figúry „strážcov“ a „ochrankýň“ však príznačne zodpovedali vtedajšiemu umeleckému vkusu. Sám hodnotil výsledok kriticky – z mnohých dôvodov sa mu práca nepodarila tak, ako očakával. Z formového hľadiska boli v Benkovom diele evidentným ústupom, hoci kvalitou stále vyčnievali nad popisný a ilustratívny priemer dobovej produkcie.

Katarína Bajcurová ● Sen x skutočnosť Umenie & Propaganda 1939—1945 (Slovenská národná galéria, 2016)