Mníchov

Krvavá slza označená dátumom 21. 8. 1968 bola ústredným motívom plagátu českého grafického dizajnéra Václava Ševčíka (*1932), ktorý bezprostredne komentoval akt sovietskej okupácie. Ševčík, člen českej tvorivej skupiny Plakát, patril k nemnohým grafikom, ktorí sa opovážili otvorene komentovať oficiálnu štátnu politiku. Platilo to však len chvíľu, v normalizačnom úze sa autorská sloboda a integrita nepestovali.

Zmenám sa ale neubránila ani taká konzervatívna istota ako propagandistický plagát. Ak sa v čase posunieme o niekoľko rokov vpred, do roku 1971, uvidíme, že značne archaická rétorika a prázdne figúry ideologickej masáže začali placho ustupovať. Plagát Ondreja Zimku (*1937), pracujúci s takmer identickým motívom plačúcej tváre, sa pohybuje na bezpečnom území ideologicky vhodných námetov, bez diskreditačnej antisovietskej pachute. Popritom ide o premyslený a kvalitne podaný výtvarný zámer, s diskrétnou textovou stopou, v civilistickom a empatickom vyznení.

Návrh vyhral veľkú angažovanú súťaž pripravenú ako úvod normalizačného obdobia a venovanú 50. výročiu založenia Komunistickej strany Československa. Diela z tejto výstavy sa vylepené na uliciach nikdy neobjavili, podobne ako v iných oblastiach dizajnu šlo skôr o dookola omieľané kamufláže, slúžiace na zachovanie legitimity režimu.

Viera Kleinová ● „Sedem vecí o…“ propagande v Zbierke plagátu a grafického dizajnu (Medium.com)