Pálenie vlastného tieňa II.

Skupinu akcií predstavujú práce výrazne poznačené konceptom, oprostené od materiálnych atribútov, sústredené len na prvky tela a svetla. Ak v pohybových akciáchinterpretáciách rezonovala Kordošova inklinácia k mimetickej morfológii tela, v performances, kde využíval prácu so svetlom a tmou,„recidivovala“ jeho maliarskosť a gestickosť, typická pre rané plátna. Svetlo, pohyb, gesto, tieň, ľudská figúra – prostriedky, s ktorými Kordoš neustále pracoval, sú vlastne kategóriami klasickej maľby, ktoré vysúval za hranice média do akčnej sféry, akoby ich tak skúmal a analyzoval v nových časopriestorových súvislostiach.

Rituálnosť spojenia tela a svetla vyznela najmä v akcii Pálenie vlastného tieňa z r. 1986. Ako upozornila už J. Geržová, môžeme v ňom „okrem príťažlivej spektakulárnosti (svetlo-tieň, pozitív-negatív)“ odhaliť „aj rovinu magickú až
šamanskú (tieň ako symbol alter ega, jeho pálenie v zmysle jeho umŕtvovania)“.

Zmysel úkonov v šamanskom rituáli je vždy dynamizáciou magických prostriedkov a spočíva predovšetkým v aktivácii vlastných podvedomých stimulov operatéra s cieľom výrazovej exaltácie. Kordoš tak uprednostnil intuitívny, emocionálny proces vracajúci človeka k mýtickým silám a symbolom ohňa. Oheň platil u mnohých národov za posvätný, očisťujúci a obrodzujúci element rovnako ako voda, symbolizujúca aj počiatok všetkého.

Zora Rusinová ● RUSINOVÁ, Zora. Umenie akcie 1965-1989 = Action Art 1965-1989. Bratislava : SNG, 2001.