Kus zeme I.

Želibská v sedemdesiatych rokoch v rámci celkovej redukcie a minimalizácie tvaroslovia stvárňovala pohlavie často ako samonosný znak, fragment, ktorý má plnú výpovednú hodnotu a môže suplovať telo. Tak vo fotograficky zaznamenanej subtílnej land-artovej kreácii Kus zeme z roku 1974 ju prírodné tvary kameňov, trávy a zeme svojou morfológiou inšpirovali k vytvoreniu jednoduchých hravých objektov v podobe primárnych sexuálnych znakov oboch základných rodov.

Poukazovali na univerzalizmus sexuálnych rozdielov, braných ako prirodzená biologická odlišnosť medzi ženami a mužmi. Formové analógie týchto ready-mades, ktoré sa dali ľahko deštruovať dotykom, sa však opäť viazali aj na symboliku mýtického previazania človeka a zeme, jeho esenciálneho ukotvenia ako bytosti v prírode.

Svojím prirodzeným humorným vyznením a presvedčivým výsledkom apropriatívnej autorskej hry predstavujú ojedinelé, originálne tvorivé gesto. V rámci stredoeurópskeho kontextu tých čias sa im vtipným stvárnením blížia azda iba obyčajné papierové tácky dotvorené jednoduchým rezom, ktorými obohatila cyklus svojich Štrbín Eva Kmentová.

Zora Rusinová ● Jana Želibská : zákaz dotyku = no touching. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012.