21.8.1968

Udalosti augusta 1968 možno s odstupom času považovať za jedno z najplodnejších období slovenskej reportážnej fotografie 20. storočia. Profesionáli či amatéri, novinári či umelci denne dokumentovali „pomoc bratských armád Varšavskej zmluvy“ nielen v Bratislave, lež aj v menších slovenských mestách. Zväčša ide len o málo štylizované fotografie, nanajvýš kompozíciou v tmavej komore, mnohé z nich poslúžili v prvom rade ako rýchly obrazový materiál pre noviny, zvlášť pre denník Smena. Osud slávnej fotografie Ladislava Bielika, zachytávajúcej muža čeliaceho tanku pred budovou univerzity, ale zároveň naznačuje, že tiež vo väčšine iných prípadov je mimoriadne ťažké dopátrať sa autorov alebo originálov publikovaných fotografií. Pritom, pravdaže, nie všetky majú taký silný náboj a vizuálny potenciál ako Bielikova snímka.

Akýmsi kontrastom k otvorenému stretnutiu človeka a stroja (obete a agresora) boli relatívne početné fotografie dokumentujúce miesta vrážd civilného obyvateľstva. Sám „setting“ sa zväčša bezprostredne po udalosti stal objektom improvizovanej výzdoby. „Tu zabili ruskí okupanti 17. ročné dievča. 21. VIII. 1968“ znie jeden z najznámejších nápisov z tých dní. Na fasáde bratislavskej univerzity upozorňoval na miesto zastrelenia študentky Danky Košanovej a bol tiež vďačným terčom stoviek fotoobjektívov. V prípade krvi na chodníku – zväčša o tom nevediac – sledovali fotografi jeden veľmi starý vizuálny topos. Krv vyliata na dlažbe od antiky symbolizovala smrť, dvojnásobne to platí, keď sa objavuje bez znázornenia tela obete. Reportážne fotografie pouličných „hrobov“ či improvizovaných pamätníkov obložených tehlami a kvetmi sa práve kvôli reprezentácii niečoho v skutočnosti už neprítomného stali mimoriadne silným mobilizačným prostriedkom hnevu proti okupantom. Kým snímky Jána Sanda či Michala Borského boli neprikrášleným záznamom kaluže čistej krvi takmer oslobodenej od ďalších súvislostí; fotografia Tibora Borského patrí medzi tie, ktoré sú v rovnakej miere ako krvou, zaujaté tiež pomerne širokým kontextom. Malé zhromaždenie okolo „hrobu“ dokumentuje sociálno-memoratívnu funkciu improvizovaného pamätníka „neznámeho hrdinu“. Tank v pozadí dynamickej diagonálnej kompozície napokon celú situáciu pointuje v zmysle príčina – dôsledok.

Dušan Buran ● Katalóg k výstave Krv (2015)