Krst Krista

Maľba zobrazuje Jána Krstiteľa nad skláňajúcim sa Kristom pri krste v Jordáne, čoho svedkami sú dvaja anjeli. V tmavom, málo artikulovanom priestore sú postavy zdôraznené jasným svetlom prichádzajúcim z roztvoreného neba, kde sa zjavuje Duch svätý v podobe holubice. Pri formálnych dozvukoch manierizmu, ako sú elegantné pohyby postáv a chladná tonalita chromatického impasta, sa súčasne ako nový barokový obsah diela prejavuje emocionalita nevšedným používaním svetla.

Vzájomný vzťah formy a obsahu je jednou z generálnych tendencií prelomového obdobia manierizmu a baroka. Dôležitým predstaviteľom tohto nového maliarskeho prejavu v Lombardii sa stal Giulio Cesare Procaccini. Pochádzal z bolonskej umeleckej rodiny, ktorá sa vďaka svojim úspechom presťahovala do Milána. Hoci sme o živote Giulia Cesareho dobre informovaní prostredníctvom Malvasiových životopisov Felsina Pittrice, vydaných v Miláne roku 1678, okolnosti vzniku bratislavského diela nie sú známe. Obraz však štýlom, témou aj rozmerom je jednoznačne scénou z rozsiahlejšieho cyklu namaľovaného pre sakrálny priestor. Niektoré doposiaľ známe scény pašií tohto cyklu bolo interpretovaných ako pravdepodobná objednávka milánskeho Bratstva sv. Kríža pre tamojší Kostol Sta Carlo, inšpirovaná Rubensovou výzdobou Kaplnky sv. Heleny v Kostole Sta Croce in Gerusalemme v Ríme.

Zrejme protireformačná ideológia milánskych prelátov Carla a Federiga Borromeovcov podnietila popularitu pašií a podobný cyklus Misterii Dolorosi namaľoval Procaccini aj pre Kostol San Antonio Abate v Miláne. Scéna Ukrižovania z menovaného cyklu sa krátko po svojom vzniku uvádza v inventári rodiny Doriovcov (1617 – 1620). Je teda celkom možné, že cyklus obrazov zahrňujúci okrem pašií aj Krst Krista nikdy nebol použitý na pôvodné určenie.
 

Zuzana Ludiková ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.