Jadran

Spolu s Ľudovítom Fullom patrí Galanda ku kľúčovým postavám medzivojnovej výtvarnej moderny. Predčasne zosnulý autor vystupuje ako „ intelektuálne najzložitejší zjav“ (Váross), do nášho umenia priniesol neprehliadnuteľné gesto racionálnej analýzy a experimentátorstvo. Kontinuálne sa snažil dosiahnuť dokonalú formu –  pekne o tom vypovedajú jeho skicáre, ktoré sú dnes v depozitári kresby SNG. Ani neobvyklý chorvátsky motív v ničom za Galandovými zásadami nezaostáva, aj keď je možno viac malebný, než je u autora obvyklé.

Slovensko bolo chudobnou, navyše nie prímorskou krajinou, a preto boli neúčelové pobyty našich ľudí v cudzine o to vzácnejšie. Takisto slovenskí výtvarníci sa k moru veľmi nedostávali, a tak žáner marín, ktorý mal taký výrazný podiel na vzniku impresionizmu a neskôr aj moderného umenia, im bol vzdialený. Situácia sa ale od dvadsiatych rokov výrazne zmenila. Aj výtvarníci, ako napríklad Mikuláš Galanda, začínajú viac cestovať, a to nielen kvôli štúdiu, dostávajú sa k moru, dokonca ako iní občania tam trávia dovolenky a prirodzene kreslia a maľujú. Výtvarné zisky z týchto pobytov často predstavujú osviežujúce vybočenie z hlavnej línie ich tvorby.

Aurel Hrabušický ● Katalóg k výstave Nové Slovensko (SNG, 2011) - str. 152